Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú reláciu, však musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.
Jednoduchá modelová situácia – predstavte si, že by šiel profesor fyziky diskutovať s domácim kutilom, ktorý tvrdí, že vynašiel perpetum mobile. Ten na profesora vychrlí päť rôznych dizajnov, vyhlási, že všetko overil a nameral a dokonca ukáže video, čo nahral na mobil. Čo môže spraviť profesor fyziky? Povedať, že z pohľadu zákonov termodynamiky je to vylúčené, ale musí si to podrobne naštudovať, aby zistil, kde je chyba. Pre diváka je víťaz jasný.
Odprezentovať nezmysel je totiž oveľa jednoduchšie, než ho odhaliť a vysvetliť. Poznáme to z už spomínaných politických diskusií. Taký projekt Demagóg.sk sa venuje odhaľovaniu neprávd a zavádzaní a rozhodne to nerobia za pochodu – bežne im to trvá niekoľko dní. V živom prenose sa politikom nepravda často prepečie.
Ako bežne „diskutujú“ odborníci, napríklad vedci? Svoje tvrdenia a argumenty spíšu, zverejnia dáta a ostatné zdroje. Ich články bežne prejdú recenzným konaním a následne na ne reaguje – podobnou formou – zbytok odbornej komunity. Je to pomalé. Ale čo chcete, povrchné argumenty rýchlo alebo kvalitné pomaly?
Možno existuje aj niečo medzi – aj keď v tejto situácií sa to asi nehodí. Nedávno jeden inžinier tvrdil, že vie vyrobiť pojazdnú plachetnicu, ktorá dokáže predbehnúť vietor. Na to sa jeden profesor ohradil, že také niečo je nemožné. Edukatívny YouTuber Veritasium s ním uzavrel stávku a následne si vymieňali videá, fakty a pokusy, až kým jeden z nich neuznal, že sa mýli. Diváci sledovali len premyslené argumenty, no účastníci mali čas na ich premyslenie.
Nevravím, že takéto niečo by sa malo teraz zrealizovať u nás, ale že aj odborná dišputa môže byť spracovaná pútavo. Má to však podmienku: obe strany musia byť ochotné argumentovať férovo a vedieť si priznať, že sa mýli. Bez toho totiž nejde o pravdu.
[Samuel]PS: Samozrejme, vedci medzi sebou komunikujú aj neformálne, diskutujú na konferenciách a podobne. Najdôležitejšie však sú tie publikácie.