Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť otázku: nedalo by sa to spraviť aj jednoduchšie?
Predstavte si, že sa váš kamarát začne pri jedle drhnúť. Vykašle kôstku, ktorá zostala zabudnutá v jedle. Zahlási, že to mu tam určite dal niekto, kto ho chcel zabiť.
Máme dve vysvetlenia. Buď sa kôstka dostala do jedla drobnou nepozornosťou kuchára alebo chce vášho kamaráta naozaj niekto zabiť. Obe teórie sú v zhode s pozorovaním – naozaj sa drhol kôstkou. V tomto bode si môžeme položiť otázku – nedalo by sa to spraviť jednoduchšie? Ak by naozaj chcel nášho kamarát niekto zabiť, naozaj by to robil takto? Obe vysvetlenia v princípe sedia, no jedno jedno zrazu spôsobí neprirodzene komplikované.
Túto metódu môžeme aplikovať na mnohé témy.
Chránia nás rúška pred covidom alebo je to nástroj na ovládanie más? Nedali by sa masy ovládať aj jednoduchšie? Napríklad cez dezinformačné kampane?
Sú vakcíny účinná ochrana proti ochoreniam alebo nás majú otráviť? Ide len o dezinformačnú kampaň alebo chce USA na Ukrajine trénovať jedy roznášajúce vtáky? Útočí Rusko na strategicky významné územia alebo je vojna snahou Západu oslabiť jeho ekonomiku?
Je to vlastne špeciálny prípad Occamovej britvy – princípu, ktorý nám pripomína, že máme preferovať jednoduchšie vysvetlenia. Ľudia sa totiž bežne oháňajú takými, ktoré sú nesmierne prepletené a komplikované – len aby im sedeli.
Práve hľadanie komplikovaných vysvetlení je však znakom toho, že nepoužívame informácie na formovanie svojho názoru ale nechávame svoj zabehnutý názor, aby prekrúcal a deformoval to, čo sa práve dozvedáme.
[Samuel]