Search Results for: 77

Results 11 - 20 of 120	Page 2 of 12
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Abelova cena za rok 2024

Posted on: 8. apríla 2024

Pred pár dňami bola udelená tohtoročná Abelova cena. Získal ju francúzsky matematik Michel Pierre Talagrand za prelomové prínosy v teórii pravdepodobnosti a funkcionálnej analýze, s mimoriadnymi aplikáciami v matematickej fyzike a štatistike. Abelova cena je „sesternicou“ Nobelových cien. Je udeľovaná Nórskym kráľom za výnimočné zásluhy v oblasti matematiky. Nesie meno po významnom matematikovi Nielsovi Henrikovi Abelovi. Ako doplnok k Nobelovej cene bola navrhnutá už v roku 1899, ale prvým nositeľom sa stal až matematik Jean-Pierre Serre v roku 2003. Odvtedy je cena udeľovaná každý rok, zatiaľ vždy len jednému alebo dvom matematikom. Tohtoročný laureát Michel Talagrand sa narodil v roku…

Vedátorský podcast 225 – Gluóny

Posted on: 2. apríla 2024

https://youtu.be/VDRK8FhDrxw Prišiel čas na našu poslednú epizódu o elementárnych časticiach – zoznam je úplný. Čo sú to gluóny? Aký je pôvod hmotnosti? A prečo o nich vieme tak málo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Rozhovory o vesmíre 13 – Rádiové galaxie

Posted on: 28. marca 2024

Jedným z veľkých prekvapení výskumu vesmíru bolo, že sa na neho dá pozorať aj inými vlnovými dĺžkami, než tými, ktoré vidí ľudské oko. Špeciálna pozornosť sa venuje rádiovým signálom, ktoré dobre prenikajú našou atmosférou. Čo sú to rázové vlny? Ako sa meria výkon jetov? A ako vyzerá rádiový vesmír? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a jeho študenti. https://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vedátorský podcast 224 – Klimatická zmena 2

Posted on: 26. marca 2024

https://youtu.be/lkr1il4MYts Pokračujeme v čítaní Veľkej knihy o klíme. Prečo ľudstvo koná tak pomaly? Odkedy vieme o klimatickej zmene? Aká fyzika riadi klimatickú zmenu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Mesačný rádiový teleskop

Posted on: 20. marca 2024

Keď máte teleskop, tak typicky chcete, aby bolo čo najväčší. Napríklad chcete snímať väčšie vlnové dĺžky alebo mať väčšiu plochu, s ktorou sa zachytáva signál. Zároveň chcete, aby sa nachádzal vo vesmíre nad atmosférou. Tá v lepšom prípade iba časť signálu blokuje, v horšom prípade ho okorení šumom. Doteraz si musela astronomická komunita vyberať: veľké alebo vo vesmíre. Hranice tohto kompromisu sa snažila posúvať, napríklad Webbov vesmírny teleskop je pomerne veľký – vo vesmíre sa musel však poskladať, lebo viac priestoru v rakete nebolo. Takýto postup nikoho veľmi neteší, lebo drobná mechanická chyba môže pochovať celú misiu.Ako ste si asi všimli, ľudia sa vracajú…

Vedatour S4E5 — Art House Cafe, Levice

Posted on: 7. marca 2024

Prvé pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami v roku 2024 sa uskutoční 25. marca v Art House Cafe v Leviciach. Začneme o 18:00 a ako býva zvykom, vypočuť si budete môcť tri tridsaťminútové prednášky. Rečniť budú:- Samuel Kováčik, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Přírodovědecká fakulta, MUNI,- Mária Koscelníková, Filozofická fakulta UKF,- Stanislav Pecko, Slovenské elektrárne.Témami bude kvantová fyzika, prekladateľstvo a jadrová energetika. Presnejšie vám prednášky našich hostí postupne predstavíme. Vstup na podujatie bude 3 eurá, lístky si môžete rezervovať na tomto linku https://forms.gle/eb2gMgKhhf5kG44z8. Akcia sa uskutoční s podporou Slovenských elektrární a Art House Café Levice. Ďakujeme!…

Prečo sa hviezdy ligocú?

Posted on: 6. marca 2024

Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…

Prečo majú monoposty odkryté kolesá?

Posted on: 14. februára 2024

Keby som niekoho požiadal o opísanie monopostu F1, opis sa nebude veľmi líšiť od nasledujúcich riadkov. Monopost je štvorkolesové, jednomiestne vozidlo, taká cigaretka s otvoreným kokpitom, s kolesami mimo karosérie, s krídlom vpredu a vzadu a s veľkými nasávacími otvormi po bokoch kokpitu a jeden nad ním. Premýšľali ste niekedy o tom, prečo to tak je? Prečo má formula krídla, prečo má otvorený monopost, prípadne prečo nemá kolesá vnorené do karosérie? O krídlach sme už hovorili v iných článkoch. Hovorili sme si o tom, ako sa postupne ukázalo, že krídla sú pre vozidlo veľmi výhodné. Síce zvyšujú aerodynamický odpor a tým znižujú maximálnu rýchlosť na rovinkách, ale túto nevýhodu vyvažujú vyššími rýchlosťami v zákrutách.…

Zabije nás supernova?

Posted on: 5. februára 2024

Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť. Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v…

Okrídlené autá

Posted on: 10. januára 2024

Formula 1 a vesmírne lety sú dva samostatné – a exotické – svety, ktoré sa pohybujú na okraji ľudských možností. Majú mnoho podobností, napríklad oba vznikli v päťdesiatych rokoch a napriek svojej dlhej histórii, sú oba svety neprístupné. Za celú históriu vesmírnych letov bolo v kozme len 676 ľudí zo 44 rôznych krajín (k novembru 2023). Za celú históriu F1 jazdilo v F1 len 775 pilotov zo 41 rôznych krajín (k decembru 2023). Vesmírne cestovanie si za ten čas vyžiadalo 19 obetí astronautov, a za približne rovnaký čas si F1 vyžiadala 52 životov pilotov F1. Tu sa podobnosti nekončia. Oba svety, na prvý pohľad tak rozdielne, majú toho…

« Previous 1 2 3 4 5 … 12 Next »