19. mája 2024

Search Results for: 5

Results 821 - 826 of 826 Page 42 of 42
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Prečo nám od hladu škŕka v bruchu?

     Posted on: 16. októbra 2018

(Otázka od Ľuboša z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom…

Dá sa vyrábať palivo zo vzduchu?

     Posted on: 16. októbra 2018

Bill Gates vraví, že áno! Prelom oznámila firma, ktorú založil Gates a jeho partneri. Zo vzduchu sa extrahuje oxid uhličitý, z vody (elektrolýzou) vodík, z čoho sa následne syntetizuje zmes benzínu a nafty. Toto by, samozrejme, ešte nebolo tak prekvapivé. Kľúčové je, že nová technológia by podľa odhadov mala vyrábať benzín pod 1$ za liter. Uhlíkový cyklus Možno si poviete, že ako to rieši problém s globálnym otepľovaním, však stále ide o technológiu spaľovacích motorov. Bežne je “životný” cyklus uhlíka takýto: Najprv sa nachádza v atmosfére (napríklad ako oxid uhličitý), potom ho zachytí rastlina a pomocou energie zo slnka premení…

Vedátor pozýva na Vedatour 1

     Posted on: 12. októbra 2018

Pilotný event Vedátora, v rámci ktorého zaznejú 4 krátke populárno-vedecké prednášky (zhruba 20-minútové). Po nich bude nasledovať krátka diskusia s rečníkmi. Počet miest je limitovaný. V prípade vyššieho záujmu sem pridáme formulár na rezerváciu miest. Vstupné bude 3 eurá na osobu (príspevok na prenájom priestorov). 19:30 bude začiatok prvej prednášky, priestory budú otvorené skôr.Link na Facebookový event.Miesto konania: Lab.Café na námesti SNP v Bratislave. Rečníci: Eva Zahradníková: botanička, ktorá sa venuje najmä tomu, ako (ne)starnú stromy a pritom učí na PriF UK. Alexandra Rášová: geodetka a geoinformatička z STU v Bratislave. Venuje sa analýzam viditeľnosti pre účely priestorovej archeológie. Popri tom…

Evolúcia v laboratóriu

     Posted on: 9. októbra 2018

Evolúcia je fakt – podporený neuveriteľným množstvom najrôznorodejších dôkazov. Analýza DNA a vykopávky ukazujú ako sa život vyvíjal do dnešnej diverzity, no pri väčšine organizmov ju nemôžeme vidieť v akcii – podobne ako rast horských masívov, či posun kontinentov, prebieha evolúcia zväčša na škálach presahujúcich ľudské životy. Zväčša, no nie vždy. https://www.youtube.com/watch?v=plVk4NVIUh8 Video zobrazuje vývoj rezistencie voči antibiotikám v priebehu 11 dní. Takýto čas je pomerne dlhý z pohľadu baktérií, ktoré sa sa rozmnožujú na škále desiatok minút, no pôsobí len ako krátka zábavka v porovnaní s najznámejším experimentom týkajúcim sa evolúcie baktérie E. coli. Experiment LTEE (E. coli long-term…

Brmbolcový krab

     Posted on: 7. októbra 2018

Takéhoto kraba môžete nájsť na Havajských ostrovoch. Odborne sa nazýva Lybia edmondsoni, no ľudia mu dali iné prezývky: pom-pom krab (brmbolcový krab), krab boxer alebo kūmimi pua (čo je rečou domácich krab nejedlá kvetinka). Narozdiel od bežných krabov nemá také silné klepetá a pevný pancier. Evolúcia ho však vybavila niečím… nechcem povedať lepším, skôr iným. Tento krab totiž chodí všade vyzbrojený – vo svojich drobných klepietkach zviera drobné, no jedovaté, morské sasanky (bežne Triactis producta). Pomocou nich sa krab kŕmi a zároveň bráni – aj keď je vzájomné stretnutie zväčša vybavené z bezpečnej vzdialenosti (hrozivým mávaním sasaniek). Takmer všetci jedinci…

Čo je to čierna diera?

     Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

« Previous 39 40 41 42