2. novembra 2024

Search Results for: 2 percenta pre vedatora

Results 351 - 360 of 757 Page 36 of 76
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Projekt Straton – stratosférický klzák

Relevance: 0%      Posted on: 18. mája 2023

Slovenský hydrometeorologický ústav, SHMÚ, posiela dvakrát denne na meteorologickom balóne do stratosféry sondu k zberu aerologických dát. Vo výške približne 30 kilometrov dôjde kvôli rozdielu tlakov k prasknutiu balóna a sonda voľným pádom padá k zemi. Asi tušíte, ako dopadne. Nápadom k efektívnejšiemu zberu dát je vytvorenie návratového modulu, ktorý by dokázal takúto sondu bezpečne vrátiť na miesto určenia, vďaka čomu by mohla byť znovu použitá. Takýto spôsob prevádzky je aj nákladovo efektívny a aj ponúka nové výskumné vedecké možnosti. Projekt Straton sa snaží vytvoriť práve takýto modul, ktorý dokáže aj operovať vo veľkých výškach, aj tesne pri zemi a teda aj pri veľmi rozdielnych teplotách,…

Problémy tisícročia: je ľahšie Sudoku vyriešiť alebo overiť správnosť riešenia?

Relevance: 0%      Posted on: 14. augusta 2020

Jeden zo šiestich problémov, za ktorých vyriešenie ponúka Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaný P verzus NP problém. Ak zanedbáme niektoré podstatné technikality, jeho zadanie je prekvapivo jednoduché: Úlohou je rozhodnúť, či sa problémy, ktorých riešenie vieme jednoducho overiť, dajú aj jednoducho vyriešiť. Problémy, kde vieme riešenie jednoducho overiť, spadajú do triedy nazývanej NP. Problémy, ktoré vieme jednoducho vyriešiť, patria do triedy P. Otázka teda znie: platí P = NP?

Pamäť vs. Pozornosť

Relevance: 0%      Posted on: 15. júna 2023

Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…

Ako, kde a kedy vzniklo písmo?

Relevance: 0%      Posted on: 24. augusta 2020

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.

Vodík – základný stavebný prvok vesmíru

Relevance: 0%      Posted on: 20. septembra 2023

So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…

Miléniové problémy: opäť raz o Riemannovej hypotéze

Relevance: 0%      Posted on: 14. októbra 2020

Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich…

Kde sa na Zemi ukrýva vodík?

Relevance: 0%      Posted on: 24. júna 2024

Vodík, najjednoduchší a najrozšírenejší prvok vo vesmíre, zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní Zeme. Napriek jeho dominantnosti vo vesmíre sa na našej planéte v čistej forme vyskytuje len zriedka. Vzhľadom k jeho reaktivite vytvára väzby s inými prvkami a preto je prítomný prevažne v zlúčeninách, poskytujúc priestor širokej škále materiálov a látok podieľajúcich sa na zložení Zeme. Hoci väčšina vodíka na Zemi pochádza z pozemských zdrojov, predpokladá sa, že časť vodíka vo forme vody a organických zlúčenín mohla byť na planétu dodaná kométami a asteroidmi v počiatočných fázach formovania slnečnej sústavy. [1] Voda Zdanlivo jednoduchá zlúčenina zložená z dvoch atómov vodíka a jedného atómu…

Melatonín alebo ako zaspávajú červy

Relevance: 0%      Posted on: 1. decembra 2020

Spánok predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí nášho života. Prednedávnom sme vás informovali o úlohe astrocytov v regulácii spánku. Čo však samotné zaspávanie spúšťa? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá a dostatočne známa, využívajú ju farmaceutické spoločnosti vo svojich suplementoch pre lepšie zaspávanie a učí sa aj na školách. Počuli ste o nej možno aj vy: melatonín, substancia produkovaná malou, nepárovou súčasťou medzimozgu – epifýzou.

Zaujímavý život mikroorganizmov – úvod k biotechnológiám a fermentáciám

Relevance: 0%      Posted on: 1. júla 2024

Žijeme v dobe, kedy si dávame nesmierny pozor na hygienu: umývame si ruky, mávame pri seba dezinfekčné gély a celkovo sa snažíme vyhýbať priestorom, kde sa hemžilo viacero ľudí. Možno ste sa v tomto opise našli a aj keď nie, tak minimálne poznáte niekoho, kto spadá do tejto kategórie. Keď sa týchto ľudí spýtate, že prečo to všetko robia, tak dostanete hromadu odpovedí, ktoré sa nakoniec spájajú s obavami z mikroorganizmov a baktérií. Samozrejme, strach a obavy sú niekedy na mieste. Ale skúsme si trochu oprášiť základy z biológie. Mikroorganizmy sa charakterizujú ako mikroskopicky pozorovateľné organizmy, teda nedajú sa pozorovať voľným okom. Z hľadiska stavby bunky ich delíme do dvoch…

Ako sa láme svetlo?

Relevance: 0%      Posted on: 2. júna 2021

Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.