V rámci skúmania genetickej rozmanitosti vodného rastlinstva pozbierali výskumníci v Austrálii vzorky rastliny Posidonia australis, oceňte prosím jej meno. Vzorky brali z rôznych miest Žraločej zátoky, chceli skúmať drobné genetické mutácie v závislosti od miesta, kde sa rastlina nachádza.
Ide o rastlinu, ktorá sa vizuálne ponáša na trávu a dno Žraločej zátoky vďaka nej vyzerá tak trochu ako rozkvitnutá lúka. Namiesto zajkov a jašteríc tam však nájdete delfíny či kraby.
Výsledky genetických testov vzoriek z obrovskej oblasti (asi 200 kilometrov štvorcových) priniesli šok – dopadli rovnako. Medzi vzorkami boli len veľmi malé odlišnosti. Rastliny takmer vyzerali ako svoje identické kópie.
Ako je to možné? Existuje pekné vysvetlenie. Obrovskú plochu – zhruba ako polovica Bratislavy – netvoria genetické kópie rastliny, ale celú obrovskú plochu pokrýva jedna jediná rastlina.
Posidonia australis sa dokáže rozrastať a je dobre známe, že ak ju máte na jednom mieste, každý rok sa rozšíri o niekoľko centimetrov.
To znamená, že exemplár zo Žraločej zátoky je nielen najväčšou známou rastlinou, ale pravdepodobne aj jednou z tých najstarších – svojim typickým tempom by do tejto veľkosti rástla odhadom 4500 rokov.
Ako sa to tejto rastline podarilo a čím kompenzuje nedostatok genetickej rozmanitosti, to je stále predmetom výskumu. Nezávisle od toho však môžeme užasnúť nad skutočnosťou, že 20 000 hektárová morská lúka je vlastne jedna jediná rastlina.
[Samuel]