Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.
Vedúcim mojej dizertačnej práce bol Peter Prešnajder. Peter je kapacitou vo svojom obore, často som počul jeho meno na konferenciách všelikde po Európe. Zároveň je aj chodiacou encyklopédiou matematickej fyziky, často za ním človek príde s otázkou a on už hneď vyberá starú ruskú učebnicu a listuje príslušnú stranu. Keď som s nim začal pracovať, hneď mi dal naštudovať materiál, ktorý mi prišiel zvláštny – vôbec sa netýkal našej práce. Až o rok sa ukázalo, že sme to potrebovali. Peter vedel, kam smerujeme, objavovanie však nechal na mňa. Iba ma postrkoval správnym smerom.
Na magisterskom stupni som sa vždy tešil na prednášky Vlada Černého. Vlado je tiež kapacita, keď sa ho raz v rozhovore opýtali, aké ma koníčky, povedal, že fyziku. Vtedy mi to prišlo zvláštne, teraz tomu rozumiem. Vlada zaujímalo všetko okolo fyziky, nové riešenia starých problémov, hlboké filozofické otázky či pekné malé experimenty. Jeden špeciálny predmet bol čisto o zaujímavostiach, ktoré nám na ostatných predmetoch unikli, napríklad fyzika krídla pomocou komplexnej matematiky. Z Vlada sála nadšenia z poznávania.
Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, ktorého poznáte napríklad z relácie Pod lampou. Martin vie skvele vysvetľovať zložité koncepty, možno vás zaujímalo, aké bývali jeho prednášky? Boli iné. Kým väčšina prednášajúcich hlavne píše či ukazuje prezentácie, Martin sa hlavne pýtal. Vysvetlil nám základ problematiky a z nás ťahal, že ako ďalej. Ako sa dá spočítať táto veličina? Dáva nám takýto výsledok zmysel? Postupovali sme pomalšie, než pri bežnom postupe – veci sa nám však vrývali hlboko do hlavy.
Na gymnáziu sme mali šťastie, osem rokov tá istá triedna pani učiteľka. Gabika – ako jej vraj máme hovoriť, ale stále mi to ide ťažko – vyštudovala matematiku a geografiu, keď odučila nás, išla do bankového sektora. Je našim veľkým šťastím, že do banky nešla hneď. Vďaka nej sme mali osem rokov skvelú matematiku a geografiu. A čo viac, Gabika sa o nás zaujímala po ľudskej stránke, riešila problémy ľudí a medziľudské vzťahy. Bola skvelým príkladom, že učiteľstvo je povolanie s veľkým presahom.
Na základnej škole sme mali ako triednu pani učiteľku Krchnárovú. Priznám sa, pamätám si o nej už len máločo. Jedna vec mi však utkvela v pamäti. Keď sa pani učiteľka dozvedela, že sa učím skladať origami, doniesla mi celú krabicu origami od svojho syna, na inšpiráciu. Už vtedy sledovala, čo nás zaujíma a snažila sa nás v tom podporovať.
Tento zoznam samozrejme nie je úplný. Je však plný výnimočných učiteľov a učiteliek, ktorí má formovali. Určite ste takýchto učiteľov mali aj vy, možno niektorých z nich poznáte stále. Tento príspevok vznikol v spolupráci s Nadáciou ZSE, ktorá spustila grantový program Výnimočné školy. Jeho cieľom je podporiť výnimočných pedagógov. Ak ich máte vo svojom okolí, alebo nimi dokonca ste – nehanbite sa priznať – máte čas zapojiť sa do programu do 20. 10. 2020. Držím vám palce. A ďakujem!
[Samuel]
Článok vznikol s podporou Nadácie ZSE. Obrázok Pixabay.