Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.
Financovanie tejto misie bolo problematické. Štúdia v roku 1984 odhadla, že vývoj infračerveného teleskopu ďalšej generácie bude stáť okolo 4 miliárd dolárov. Bolo tak trochu prekvapením, keď sa o vyše desať rokov neskôr odklepla práve takáto misia, no len so zlomkovým rozpočtom. Pôvodná cenovka na Webbovom teleskope bola 500 miliónov dolárov.
Nasledovali roky komplikácií, problémov a ďalšieho vývoja, ktorý postupne navyšoval náklady až takmer na 10 miliárd dolárov. Väčšina z toho, asi 90%, šla na vývoj a konštrukciu teleskopu, zbytok je na jeho chod. Počas rokov padali návrhy na zrušenie misie, no ako vidíme – neuspeli.
Je 10 miliárd za teleskop vyhodených do vzduchu? Nie. Tento finančný obnos neletel vo forme neoznačených bankoviek spolu s teleskopom na lodi Ariane 5, peniaze zostali na Zemi. Skončili u firiem, ktoré sa venujú pokročilým inžinierskym oblastiam.
Vďaka tomu vznikli a stále vznikajú nové patenty a technológie, ktoré spríjemňujú život nám pozemšťanom. Príkladov sú tisíce, spomeniem jeden: tepelný senzor do malých chladničiek, ktorý spotrebujeme minimum elektrickej energie, bol vyvinutý počas programu Apollo. Každý dolár investovaný do vesmírneho výskumu sa vráti niekoľkonásobne.
Druhá vec, okrem peňazí, ktorá s teleskopom neletela do vesmíru, ale zostala tu dole, sú ľudia, ktorí na jeho vývoji a obsluhe pracovali a pracujú.
Ide napríklad o študenta, ktorý strávil doktorandské štúdium vývojom nového algoritmu. Pritom zistil, že veda ho až tak neberie, no zároveň si uvedomil, že jeho algoritmus by sa dal využiť v biznise. Voilá, už si zakladá nový startup, z ktorého bude profitovať mnoho ďalších firiem a ľudí.
Niet pochýb o tom, že do – nielen – vesmírneho výskumu sa oplatí investovať; to sme ani nehovorili o hodnote samotných vedeckých zistení. Zákernejšia otázka je, či je správne investovať tak veľa peňazí do jednej misie. Nebolo by lepšie mať desať miliardových misií namiesto jednej desaťmiliardovej? Tu sa ukazuje, aký problém je, že sa nevedelo dopredu, o akú drahú misiu pôjde. Každý rok sa prihodilo pár stoviek miliónov dolárov – nech už sa to konečne dokončí – a tieto peniaze tak logicky nemohli byť použité na iné vedecké misie.
Článok v časopise Nature označil Webba ako „teleskop, ktorý zjedol astronómiu“. Vysal finančné aj personálne zdroje. Niekedy je dobré mať jeden veľký teleskop či detektor, aby sa napríklad prekročil potrebný prah citlivosti – ako pri detektore gravitačných vĺn LIGO. Inokedy je však užitočné rozhodiť siete viac doširoka. Príležitosť tak dostanú aj menej typické experimenty, ktoré však môžu priniesť omnoho zaujímavejšie – a menej očakávané – výsledky.
Do vedy sa investovať oplatí, o tom niet pochýb. Je však dobré diskutovať, že do akej. Postaviť epický teleskop sa môže ukázať ako geniálne rozhodnutie. Akurát sme ho nespravili, boli sme do neho dotlačení zotrvačnosťou. A to je trochu škoda.
[Samuel]