Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1].
Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a čiastočne preto, že to, prekvapivo, nebolo ďaleko od pravdy. Zem v tom čase prechádzala tzv. teplým stredovekým obdobím a Grónsko ponúkalo vhodné podnebie pre škandinávskych usadlíkov.
Vikingské Grónsko bolo domovom pár tisíc obyvateľov sídliacich na dvoch lokalitách. tzv. Západná osada a Východná osada (obe ležiace na miernejšom západnom pobraží Grónska, čo skomplikovalo neskorším objaviteľom nájdenie Východnej osady), ktorí žili podobným štýlom ako ich súkmeňovci na Islande a v Škandinávii, komunikovali a obchodovali s Európou (dokonca poslali pápežovi niekoľko mrožích klov na financovanie krížovej výpravy), a občas sa aj priplavili k americkému pobrežiu narúbať drevo alebo naťažiť železnú rudu.
V 15. storočí však kolónia náhle zanikla. Stopy po usadlíkoch dobre zachované vďaka grónskemu podnebiu dnes umožňujú archeológom zrekonštruovať ich príbeh.
Vikingovia neboli nepopísané dosky, do Grónska si priniesli svoje zvyky a spôsoby, a keďže sa od Škandinávie a Islandu veľmi nelíšilo, nemali dôvod vymýšľať niečo nové. Boli farmári a chovatelia dobytka, žili v domoch z kameňa, dreva a rašeliny, boli poddanými nórskeho kráľa a materská krajina diktovala aj módu a náboženstvo (pôvodne severské pohanstvo, neskôr kresťanstvo).
Grónsky ekosystém bol však labilnejší ako škandinávsky a spásajúci dobytok spolu s ťažbou dreva a rašeliny ho rýchlo vyčerpal. Niečo podobné sa dialo aj v ďalšej vikingskej kolónii, Islande, avšak Islanďania si rýchlo uvedomili svoj omyl a presunuli ťažisko svojej činnosti na more. Prekvapivo, grónski Vikingovia more ignorovali a napríklad vôbec nejedli ryby (vieme to podľa zvyškov jedla zachovaných v odpadových jamách, v ktorých chýbajú rybie kosti, na rozdiel od Islandu a Škandinávie, kde prevládajú).
Prečo to tak bolo, nevieme. Jared Diamond, ktorý sa zániku grónskej kolónie venuje v knihe Kolaps, uvažuje, že za tým mohla byť aj banalita, ako napríklad črevné ťažkosti Erika Čeveného po konzumácii pokazených rýb v prvých rokoch kolónie, ktorá sa pretavila do kultúrneho tabu. Namiesto toho sa držali ekologicky náročného dobytka (hovädzie, ovce, kozy).
Významnú súčasť grónskeho hospodárstva predstavoval lov mrožov a obchod s ich klami, ktoré boli pre Európu po dlhý čas jediným zdrojom slonoviny (tá bola mimoriadne cenená a teda spomínané kly pre pápeža neboli len “pár drobných do zvončeka” ale skôr ekvivalent drahokamov). Okrem toho vyvážali aj kože a kožušiny a tiež živé zvieratá, najmä grónske sokoly, a existuje záznam, že vymenili živého ľadového medveďa za biskupa. Dovážali chýbajúce suroviny ako drevo alebo železo, nástroje, a tiež, v prekvapivo veľkom objeme, aj potreby ducha, ako šperky, liturgické predmety, kostolné zvony, omšové víno alebo spomínaného biskupa.
Environmentálne problémy boli umocnené skončením teplého obdobia, po ktorom udrela tzv. malá doba ľadová, ktorá ovplyvnila chod dejín na celom svete [2], a o to viac v Grónsku. Kratšie a chladnejšie letá znamenali menej času pre dobytok na paši a zhoršenie obnovy vegetácie. Takisto plavba z Európy do Grónska sa stala náročnejšou, čo znížilo frekvenciu obchodných plavieb a obmedzilo prísun surovín.
Nedostatok dreva a železa z dôvodu ich nedostatku v prírode a kolabujúceho obchodu mal pre kolóniu fatálne následky. Nástroje, nábytok a stavebný materiál sa niekoľkokrát recyklovali (prax, ktorá v Európe nebola bežná) a používali až do vyčerpania. Príkladom je nález ešte stále brúseného kýptiku noža na neprimerane veľkej rukoväti. Pôvodný nedostatok zhoršil možnosti stavať lode a plaviť sa k americkému pobrežiu, loviť na mori (keby zmenili názor) a lovci vo vnútrozemí boli odkázaní na kostené nástroje, čo znížilo ich úspešnosť a tiež produkciu výrobkov na export, čo znížilo motiváciu Nórov posielať obchodné lode… [3].
V tomto období tiež prišli do Grónska Inuiti [4] zo Severnej Ameriky. Inuitov zrejme máme zaškatuľkovaných ako grónskych domorodcov, avšak neboli tam prví (dokonca ešte pred Vikingami sa neúspešne pokúšali v Grónsku usadiť iné severoamerické skupiny). Inuiti boli majstri prežitia v arktických podmienkach, oblečení v tuleních a sobích kožiach, kŕmiaci sa diétou z veľkej časti tvorenou tuleňmi a rybami, ktoré dokázali obratne loviť z kajakov.
Vikingovia boli voči preberaniu iniutských spôsobov prekvapivo teflónoví, v ich osadách sa nenašli žiadne kajaky, parky alebo harpúny. Tiež s nimi nenadviazali žiadne trvalé kontakty alebo obchod a zdá sa, že občasné strety prebiahali v nepriateľskom duchu (a nie podľa typického scenára, na ktorý sme zvyknutí z neskorších konfliktov európskych kolonizátorov – bez železných mečov, zbroje a vojnovej praxe už Vikingovia neboli nepremožiteľní bojovníci). Dôvody boli zrejme kulútrne, Inuiti boli predsa pohania.
Pretože obchodníci plaviaci sa do Grónska nezanechali žiadne podrobné správy, musíme si pri kreslení obrazu posledných dní kolónie vystačiť s archeologickými nálezmi. Tie ukazujú na postupný úbytok jedla, kosti zvierat boli dôkladne obraté o posledné zvyšky mäsa a špiku, neskôr jedli veľmi mladý dobytok a dokonca cenné lovecké psy. Tiež vieme, že kolonistom došlo palivo a prestali kúriť. Pravdepodobné scenáre sú, že poslední Vikingovia jednej chladnej jari umreli od hladu a zimy, alebo sa ešte raz vydali na more, kde sa ich stopa stratila. Neskoršie európske expedície našli už len ruiny a Inuitov ako jediných obyvateľov ostrova.
Ako pri mnohých iných komplexných problémoch, presné príčiny kolapsu vikingského Grónska sa dodnes debatujú. Môžeme však povedať, že to nebola jedna apokalyptická udalosť, ale kombinácia viacerých faktorov (drsného prostredia, ničenia ekosystému, klimatickej zmeny, konfliktov, zatvorenia obchodných ciest a tvrdohlavosti), ktorá zničila najvzdialenejší maják stredovekej Európy. Staršie práce [5-8] zdôrazňovali najmä vplyv ničenia ekosystému a neschopnosti prispôsobiť sa, novšie výskumy [9] zase prikladajú väčšiu váhu klimatickej zmene a súvisiacemu kolapsu obchodu.
Skôr než však grónskych Vikingov odpíšeme ako neschopných a odsúdených k zániku – je nám predsa jasné, že mali radšej dovážať drevo a klince namiesto krucifixov, tesárov a rybárov namiesto biskupov (pun intended), chytať ryby, obliekať sa zodpovedajúco počasiu a skamarátiť sa s Inuitmi, treba si uvedomiť, že zo všetkých stredovekých Európanov žili v najťažších podmienkach, že ich kultúrna identita im dodávala súdržnosť, vďaka ktorej to vydržali (spomeňme si na nedávny článok o hokejových kmeňoch), a že ich kolónia prežila takmer 500 rokov, čo je méta, ktorú mnohé európske spoločenstvá v Novom svete ešte nedosiahli.
Nakoniec, ťaženie surovín nad hranicou obnoviteľnosti, klimatické zmeny, závislosť na obchode a držanie sa nevhodného životného stýlu by nám mohli znieť povedome.
PS3: Viacerí sa pýtate ako je ženská forma slova Viking. Zavolal som do jazykovej poradne JULS a opýtal sa. Odpoveď je, že jedno slovo v slovenčine neexistuje, používa sa opisné označenie, napr: príslušníčka Vikingov.
[Lukáš](Fun fact: keď som sa lúčil do telefónu, povedal som: ‚‚Ďakujem a dovidenie,‘‘ a pani mi celkom dôrazne a vysvletľújúco odpovedala: ‚‚doPOČUTIA.‘‘) [Samuel]
——————–
Poznámky a zdroje:
[1] Nie je to až také zlyhanie, keď si uvedomíme, že o niekoľko storočí neskôr asi polovica anglických a francúzskych kolónií v Severnej Amerike zásobovaná väčšími loďami a ekonomicky rozvinutejšími krajinami neprežila prvý rok.
[2] https://www.youtube.com/watch?v=YF8AAJSTJoM – video obsahuje jednu chybu, ktorú vyzbrojení vedomosťami z tohto textu ľahko odhalíte 🙂
[3] Navyše, mrožie kly z Ruska a obnovenie obchodu s Afrikou spôsobili, že Európa už nebola závislá na grónskej slonovine.
[4] Vulgárne nazývaní Eskimáci.
[5] Jared Diamond: Kolaps https://www.artforum.sk/katalog/37988/kolaps-proc-spolecnosti-zanikaji-a-prezivaji
[6] Dokumentárne video: https://www.youtube.com/watch?v=Ea0iVLWTtg4
(okrem sústredenia sa na obsah si odporúčam všimnúť aj kondenzačné stopy pristávajúceho lietadla od 3:16 do 3:30)
[7] https://archive.archaeology.org/online/features/greenland/
[8] https://www.smithsonianmag.com/history/why-greenland-vikings-vanished-180962119/
[9] Výsledky novších výskumov zdôrazňujúce význam obchodu pre fungovanie stredovekého Grónska, článok obsahuje aj nadšené vyjadrenia autora starších výskumov o nových zisteniach https://www.sciencemag.org/news/2016/11/why-did-greenland-s-vikings-disappear