„Len sa pekne nauč takto počítať, nebudeš mať celý život pri sebe kalkulačku!“ Túto vetu asi mnohí z vás čítajú na, okrem iného aj, kalkulačke. Táto kalkulačka ma zároveň prístup k najväčšiej databáze informácií, ktorá kedy existovala a za zlomok sekundy vám prezradí hlavné mesto Azerbajdžanu, chemický vzorec kyseliny sírovej či rok bitky pri Slavkove. Čoskoro bude táto kalkulačka celkom obstojne písať eseje či seminárne práce.
V niektorých krajinách už bijú na poplach, toto bude koniec škôl, ako poznáme! Žiaci za seba nechajú pracovať stroje. No, áno. Ale nie je presne toto úloha strojov? My by sme sa mali naučiť sústrediť na to podstatné.
Čo je nutné, aby si žiaci odniesli zo škôl? Skúsme sa zamyslieť – čo za dvadsať rokov nebude zbytočné ako násobenie veľký čísiel? Ja si myslím, že ide hlavne o dve veci.
Po prvé, žiaci by sa mali naučiť učiť sa. Mnohí z nich budú robiť práce, ktoré dnes ešte neexistujú a tie budú vykonávať tí, čo sa rýchlejšie zorientujú. Ako si vyhľadať informácie a spojiť ich dokopy? Čím začať? Ako svoje poznatky aktualizovať? A ako vedomosti dostať pod kožu a spraviť ich súčasťou svojho remesla? Učenie je základom života.
Po druhé, naučiť sa overovať pravdivosť informácií, predstáv a modelov sveta. Rozumieť chybám a limitom vlastnej mysle. Testovať svoje porozumenie a naučiť sa rôzne scenára hodnotiť podľa pravdepodobností. To je, okrem iného, aj nevyhnutné pre správne učenie sa a v princípe to mohlo tvoriť jeden bod.
Dobrou správou je, že tieto dve podmienky sú nutné a zároveň postačujúce. Ak by zo školy vychádzali žiaci, ktorí keď si sadnú na pár týždňov či mesiacov nad niečo nové, tak si to dokážu osvojiť a zároveň vedia vyhodnocovať správnosť informácií, tak majú pod kapotou všetko, čo potrebujú. Čo nevedia, doučia sa.
Práve tieto dve schopnosti budú v budúcnosti nielen žiadané, ale priam nevyhnutné. Po prvé, svet sa mení čím ďalej tým rýchlejšie a pripraveným šťastie praje. Po druhé, aj vďaka generatívnej AI či hybridným konfliktom bude informačný priestor viac a viac kontaminovaný dezinformáciami, manipuláciami a vytvorí priestor na fiktívne reality. Niektorí v takých žijú už dnes, v budúcnosti môžu mnohí.
Áno, je to výzva. Niektoré školy sa ešte nevysporiadali s existenciou wikipédia a už sa valí ďalšia „hrozba“. Skúsme ju vnímať ako výzvu a nebojme sa v školách veľkých zmien – malými krokmi náskok nedobehneme.
[Samuel]