Často sa venujeme kritickému myslenie. Je to esenciálny skill – ako rozoznať pravdu od nepravdy, či už vo svete okolo nás, alebo v našej hlave. Učíme sa o kognitívnych skresleniach, argumentačných fauloch a nových štúdiách. To všetko, len aby sme svoje rozhodnutie zakladali na pravde. Položili sme si však otázku, či majú ľudia o pravdu záujem?
Našťastie áno, ale nie úplne.
Naše predstavy o svete stoja na troch pilieroch. Prvým je realita okolo nás. Tú vnímame zmyslami a naša myseľ sa ju snaží interpretovať. Pozriete sa na červené jablko a neurónové spojenia vypália: „To je červené jablko!“
Druhým pilierom sú naše spomienky, teda to, čo už je v našej mysli zaryté. Tu to začína byť zložitejšie, pozrieme na čiaru na oblohe a kým niekoho myseľ zhodnotí, že ide o kondenzačné čiary vodných pár za lietadlom, iného myseľ zhŕkne: „Chemtrails!“
Naše spomienky a predstavy o svete sú súčasťou našej identity a keď sa ich snažíme zmeniť, myseľ sa bráni. Volá sa to kognitívna dizonancia, cítime sa nepríjemne – a začíname sa brániť – keď sa dozvedáme niečo, čo sa prieči nášmu videniu sveta.
Disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení, či odstránení.
Wikipédia
Tretím pilierom je naše okolie. Ak vy hovoríte A a všetci vo vašom okolí B, je šanca, že preklopíte aj vy – a to aj napriek tomu, čo vidíte okolo seba a čo si myslíte.
V známom experimente Solomona Ascha mali jedinci porovnávať dĺžky čiar. Jednoduchá úloha, ktorú zvládnu za bežných okolností takmer všetci. Keď však medzi účastníkov experimentu zaradil hercov, ktorí naschvál odpovedali nesprávne, chybu spravili až tri štvrtiny všetkých účastníkov. Nechceli vytŕčať.
Naše predstavy o svete teda formujeme cez tri piliere: čo vnímame, čo si už myslíme a čo vravia ostatní. Od človeka k človeku sa líši, koľko ktorému z faktorov prikladá váhy. Aj preto niekedy s ľuďmi nepohnú očividné fakty – jednoducho sú pre nich menej dôležitým piliérom.
To znamená, že len pomocou informácií nemusíme nutne vedieť zmeniť niekoho názor či smerovanie. Dôležité je poznanie vlastnej identity – či už na úrovni jedinca, komunity či spoločnosti. Aké máme motivácie a čo chceme dosiahnuť? Prečo si myslíme to, čo si myslíme? Akých chýb myslenia sa dopúšťame a v čom môže byť naše videnie sveta skreslené? Na tieto otázky by sme mali hľadať odpoveď všetci.
Spoznávania sveta musí ísť v ruka v ruke so sebaspoznávaním.
[Samuel]