O vesmíre, prírode a vôbec
Posledný týždeň sa zabávame tým, ako umelá inteligencia píše recepty na cestoviny s čokoládou, horory s Alfom či rapové texty. Nevychádzajú z nej majstrovské diela, no nie je to ani úplný nezmysel. A hlavne, ide len o tretiu generáciu, štvrtá už je na ceste – stačí si počkať sotva rok.
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Predstavte si, že pred vás na chodník položím dlhú pevnú latku a ponúknem vám, že ak po nej prejdete tri metre, dostane sto eur. Latka je dosť široká a povrch sa nešmýka, sú to pre vás ľahko zarobené peniaze.
Často sa venujeme kritickému myslenie. Je to esenciálny skill – ako rozoznať pravdu od nepravdy, či už vo svete okolo nás, alebo v našej hlave. Učíme sa o kognitívnych skresleniach, argumentačných fauloch a nových štúdiách. To všetko, len aby sme svoje rozhodnutie zakladali na pravde. Položili sme si však otázku, či majú ľudia o pravdu záujem?
Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
