O vesmíre, prírode a vôbec
Spánok predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí nášho života. Prednedávnom sme vás informovali o úlohe astrocytov v regulácii spánku. Čo však samotné zaspávanie spúšťa? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá a dostatočne známa, využívajú ju farmaceutické spoločnosti vo svojich suplementoch pre lepšie zaspávanie a učí sa aj na školách. Počuli ste o nej možno aj vy: melatonín, substancia produkovaná malou, nepárovou súčasťou medzimozgu – epifýzou.
V čase pandémie sme všetci zavalení správami o víruse, ktorý zužuje naše životy – koronavíruse. Máte ale predstavu o tom, ako vírus v našom tele vôbec funguje? Ako naše telo napadá a ako sa v ňom množí? Ak nie, nasledujúce slová by vás mohli priviesť o čosi bližšie k pochopeniu tejto problematiky.
Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u …
Je jasné, že tínedžeri sú ochotní riskovať oveľa viac ako dospelý človek. Mohlo by sa zdať, že pozadie tohto problému je jednoduché, ako mladý tínedžer nemáte dosť životných skúseností na to aby ste si vedeli plne uvedomiť podstatu a následky svojich akcií. V skutočnosti však štúdie naznačujú, že adolescenti sú schopní vyhodnocovať potenciálne následky rovnako ako dospelák. Prečo sú teda tínedžeri ochotní riskovať viac ako dospelí?
Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.
Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?
Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?
Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.
V hľadaní mimozemského života sa konečne posúvame mimo Slnečnej sústavy! Koľko planét poznáme za jej hranicami a ako sme ich našli? Ako vlastne vyzerajú, môže na nich existovať život? Ak áno, máme to šancu zistiť? O týchto všetkých otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Hľadanie mimozemského života je téma, ktorá sa nedá vtesnať do jedného podcastu – preto sme sa jej rozhodli venovať pravidelnú sériu. Prvý diel sa nemôže …
