Sv. Martin nielen chodí na bielom koni

Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin?

Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina.

Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa aj prezýva ako Starý Halloween. Keďže skončilo obdobie zberu úrody a zároveň skončila jesenná sejba, sezónni služobníci odchádzali na zimu domov. Išlo o istú formu rozlúčky, pretože sa znovu vrátili až na jar, čas jarnej sejby a vyháňania dobytka na pašu.

Bolo to obdobie hojnosti, zabíjačiek a lovu migrujúcich zvierat – teda aj husí. Pri príležitosti odchodu časti služobníctva, títo dostávali svoje odmeny a jedlo na cestu. V nemecky hovoriacich krajinách sa dodnes zachovali tzv. weckmann postavičky. Názvy sú rôzne v závislosti od lokality, môžete ich nájsť pod názvom stutenkerl, stutemann, männele, grättimaa. Pravdepodobne dali základ aj známemu gingerbread man – perníkovému mužíčkovi. Pôvodne symbol odchádzajúceho mužíčka sa časom pretavil do postavy sv. Martina, dostal biskupskú čiapku a v čase reformácie zasa pre zmenu hlinenú fajku, aby nebol zase až príliš svätý.[1b,2,5]

Sv. Martin

Pôvodom vojak z dnešného Maďarska, narodil sa v mestečku Savaria v roku 316. Bol jeden z prvých svätých, ktorí neboli mučeníkmi. Jeho otec bol vojakom rímskych légií, preto získal meno po rímskom bohovi vojny. Pokrstiť a vysvätiť sa dal až neskôr, keď už on sám bol vojenským dôstojníkom. Po krste odišiel z armády, prijal nižšiu vysviacku, stal sa exorcistom a pustovníkom.

Je spájaný s legendou o plášti, kedy sa počas chladného dňa rozdelil o svoj dôstojnícky plášť so žobrákom. Žil skromným životom aj počas prijatia biskupského úradu v Tours, no je známy svojou až násilnou kristinizáciou pohanov, najmä vo Francúzsku. Zapálil a zničil veľa pohanských posvätných miest, lesov a chrámov, napr. Megalitické rady v Carnacu. Zomrel 8. novembra 397, pochovaný bol o tri dni neskôr v Tours, práve na 11. novembra. Krátko po jeho smrti sa miesto stalo vyhľadávaným miestom pútnikov, popularitu získal najmä vďaka francúzskej šlachte a francúzskemu trónu. [3]

Zvyky a tradície na sv. Martina

Vo veľa krajinách západnej Európy sa počas tohto sviatku konajú lampiónové sprievody. Napríklad v Nemecku a Rakúsku deti spievajú svätomartinské pastierske koledy – text je väčšinou o ukončení sezóny a priania dobrej úrody v budúcom roku. Sprievod máva vrbové či brezové prútie ozdobené stužkami – symbol zaháňania dobytka do zimovísk.

Okrem spomínaných weckmann-ov sa pečú drobné sladké husičky, či praclíky. V Nemecku je často tento deň asociovaný s tzv. Schlachtfest – zabíjačkou. Je zvykom sa s časťou mäsa či klobás podeliť so susedmi. Tradične to bol deň hojnosti po ktorom nasledoval pôst, z ktorého sa neskôr stal Advent a očakávanie Vianoc.

V Holandsku deti chodia od domu k domu s lampiónmi a pastierskymi koledami a za odmenu dostávajú rôzne drobné sladkosti, ovocie a orechy, či dokonca drevo na pálenie svätomartinského ohňa – vatry. V Škandinávii nebol kult sv. Martina silný, no napriek tomu funguje tradícia jedenia husi, kačky, prípadne bravčoviny plnených sezónnym ovocím a orechami.

V Estónsku považujú deň sv. Martina za koniec Dušičkového obdobia trvajúceho od 1. do 11. novembra. Deti chodia v sprievodoch od domu k domu prezlečení za dospelých, spievajúc martinské piesne, za odmenu dostanú sladkosti.

Vo Veľkej Británii, Francúzsku a Amerike sv. Martin zažil útlm, aj vďaka Armistice/Remembrance day. U Američanov navyše jesenné oslavy a koniec úrody nahradil Deň Vďakyvzdania, ktorý sa slávi vždy štvrtý novembrový štvrtok. V Írsku majú zvyk zabitia kohúta a pokropenia štyroch kútov v dome jeho krvou, ktoré má priniesť ochranu hospodárstva v budúcom roku, mäso z tohoto kohúta je potom súčasťou slávnostnej večere.

Portugalsko, Španielsko, Taliansko či Malta slávi tento deň mladým vínom, zabíjačkami a pomaľovaním tváre popolom z večerných vatier. Deti dostávajú sladkosti a rôzne batôžky s orechami viacerých druhov.[1,2,4,5]

Slovensko, Česko a Poľsko

U nás sme najmä vďaka monarchii prebrali veľa zvykov z Nemecka a Rakúska. Časť z nich sa počas socializmu utlmila, keďže boli považované za súčasť cirkevných zvykov, no po roku 1989 sa znova vracajú lampiónové sprievody. Populárna je martinská husacina, rohlíčky s orechami a makom. Rohlíčky majú symbolizovať podkovy koňa sv. Martina, no niekde sa im hovorí aj vandrovnice, čo skôr poukazuje na výslužku pre odchádzajúcich služobníkov. Niektorí historici sa prikláňajú k ešte staršiemu zvyku – majú symbolizovať rohy boha Baccha, keďže jeho sviatok sa konal práve v tomto období a tradične sa božstvám pieklo a obetovalo pečivo v ich symbolike.

Sypanie

S koncom služby sa spájalo tzv. sypanie, často totiž vyplácaná mzda nebola vo forme peňazí, ale vo forme obilia. Rovnako sa neskôr prenesene nazývala aj hostina, ktorú vystrojil obecný pastier, ale vypomohli koláčmi a jedlami všetci z dediny.

Keď sme spomínali Írsko a stínanie kohúta, podobný zvyk sa ešte donedávna konával aj u nás. Len rituál vykonával vybraný dedinský mladík, ktorý zo zaviazanými očami mával mečom smerom ku kohútovi priviazaného o kôl. V niektorých dedinách sa takto popravil káčer resp. umlátil sa cepom. Inde mali zvyk popravenia capa – zhodením z kostolnej veže, následne ak bolo treba, neboráka dorazili, upiekli a zjedli. Zviera malo symbolizovať zlo, ktoré malo by potrestané. Tento zvyk sa vykonával však aj počas iných sviatkov, pri mäsopuste, hodoch či na svadbách.[6,7,8]

Ako vidno zvyky naprieč Európou sú veľmi podobné, nesú sa v znamení pálenia ohňa, svietením lampášov (napr. aj z cukrovej repy), lampiónov, zabíjačkami, ukončením žatevnej sezóny. Rozlúčkou s úrodnou časťou roka, s kamarátmi zo služby, ale aj so svojimi mŕtvymi príbuznými.

[Katarína]sv.m

– – –

[1a] https://www.timeanddate.com/ca…/julian-gregorian-switch.html
[1b] https://en.wikipedia.org/wiki/St._Martin%27s_Day
[2] https://cs.m.wikipedia.org/…/Historie_svatomartinských_trad…
[3] https://cs.wikipedia.org/wiki/Martin_z_Tours
[4] https://www.thelocal.de/20131111/15437
[5] https://atlanticreligion.com/…/the-pagan-roots-of-st-marti…/
[6] http://www.nasehobby.cz/svatomartinske-podkovy-a-nektere-d…/
[7] http://ethnologist.info/…/…/tluceni-kohouta-v-ceske-skalici/
[8] https://slovacky.denik.cz/…/hody-prehled-slovacko-20071104.…