Posledný týždeň sa zabávame tým, ako umelá inteligencia píše recepty na cestoviny s čokoládou, horory s Alfom či rapové texty. Nevychádzajú z nej majstrovské diela, no nie je to ani úplný nezmysel. A hlavne, ide len o tretiu generáciu, štvrtá už je na ceste – stačí si počkať sotva rok.
Už dnes majú svoje uplatnenie digitálni asistenti: „Hej Siri, aké je hodnotenie tejto reštaurácie?“ Neviem ako vy, ale keď mi google ponúkne v maily automatickú odpoveď: „Great, I’ll let you know soon!” tak na ňu občas kliknem a ušetrím si pár sekúnd. Je to pohodlné.
Viem si bez predstaviť, že keď sa táto umelá inteligencia schopná podávať ľudsky znejúci obsah prepojí s takýmito aplikáciami, začne mať na naše životy významný vplyv. Poďme sa zamyslieť nad pár modelovými situáciami:
– Hej Siri, po troch rokoch končí môj kolega v práci, navrhni rozlúčkovú správu.
– Ok, vďaka, vyber tú druhú a pridaj ešte vtip na záver.
– Dobre, teraz mu to pošli.
Voilá, máte správu ktorá vychádza z analýzy tisícok podobných. Tento scenár znel pomerne nevinne, predstavte si teda, že idete na rande v roku 2030. Typickou súčasťou prípravy je, okrem sprchy a dobrej voňavky, aj „analýza“, ktorú vám vypracovala nejaká spoločnosť na základe súkromných dát; nehanbite sa, v roku 2030 to robia všetci! Tá vám počas večera šepká do ucha tipy, ktoré vznikli na základe prediktívnych modelov zostrojených pomocou dát miliónov užívateľov:
– Začni vtipom, ktorý sme si nacvičili.
– Teraz otvor tému zvierat, jej obľúbená. Pozor však na mačky, tie nemá rada.
– Podľa modelu je aktuálne vysoká šanca, že prijme pozvanie na tanec; opakuj po mne …
Píše sa rok 2040 a vravíte si, že teraz už konečne splníte svoje predsavzatia. Prestanete fajčiť a prejedať sa a začnete viac športovať. Viete, že je to pre vás dobré, no vždy sa zaseknete. Skúšali ste asistenta, ktorý vám pripomínal, že máte cvičiť, ale nestačilo to. A tak sa rozhodnete pre nový neuroimplantát, ktorý vyhodnocuje, čo by ste v danej situácii mali robiť a namiesto verbálnych povelov vám v mysli spôsobí príjemný či nepríjemný pocit. Tiež buduje svoje odporúčania analyzovaním ostatných, no keďže ste si mohli dovoliť len lacnejší model, sú tam isté zásahy – napríklad ucítite príjemný pocit nielen vtedy, keď začnete cvičiť, ale aj vtedy, keď vstúpite do obchodu, ktorý si takúto „reklamu“ zaplatil.
Ja viem, asi to znie divne – umelú inteligenciu by sme predsa nenechali rozhodovať o svojom stravovaní, dovolenkách, voľnom čase či životných partneroch. Nerobíme to však už teraz pri používaní Googlu, Spotify, Tinderu či iných služieb, ktoré robia odporúčania na základe analýz veľkých dát?
Síce môžeme ohŕňať nosom, no ťažko ich nepoužívať. Prečo? Lebo tie odporúčania sú naozaj dobré! Na druhej stranu to má jasný problém – odporúčania sa podobajú a tak (takmer) všetci počúvajú Taylor Swift a pozerajú Stranger things. Jasné, nie je to len odporúčaniami, no aj tie „nadvládu najlepších“ upevňujú.
Vo výsledku, čím viacej za seba nechávame rozhodovať umelú inteligenciu, ktorá sa učila na správaní ostatných ľudí, tým sa na nich začneme podobať viac. Opakovanie vzorov správania je medzi ľuďmi bežné, no progres v umelej inteligencii, ktorá tvorí obsah, tento trend umocní. Budeme si posielať optimálne vygenerované správy a rozprávať si navrhované vtipy. A na odporúčanie, ktoré vznikli skúmaním ostatných, budeme viac a viac odkázaní: „Hej Siri, čo chcem na obed?“
Samozrejme, nie je isté, že to takto dopadne – no nie je to ani vylúčené. Mali by sme byť ostražití a sem-tam sa zamyslieť nad tým, kam chceme technológie pustiť a kam nie. Malými krokmi, z ktorých je každý jeden rýdzo pre našu potechu a pohodlie sa postupne môžeme dostať do stavu, ktorí nás tešiť nebude. Umelá inteligencia sa stáva ľudskejšou a nás tým môže, paradoxne, spraviť menej ľudskými.
[Samuel]