Poslednú dobu často počúvam, že treba rešpektovať názory. Zásadne nesúhlasím.
Asi sa všetci zhodneme, že nie všetky názory sú rovnako prospešné. Niektoré sú užitočné, napríklad: „Je dobré pravidelne cvičiť.“ Niektoré sú vyslovene zlé, napríklad: „Ak si majiteľ nepripol bicykel, asi ho nechce a môžem si ho zobrať.“ Samozrejme, nie vždy sa všetci zhodneme, ktorý názor je prospešný a ktorý škodlivý.
Každopádne, rovnako dúfam, že by sme všetci boli radi, keby mali ľudia v hlavách čo najviac prospešných názorov a čo najmenej škodlivých – či už pre seba, svoje okolie či celú spoločnosť.
Ako zistíme, že je nejaká názor nesprávny? Tak, že ho podrobíme kritike. Ako sa škodlivý názor ľuďom dostáva z hláv? Napríklad tak, že je opakovane kritizovaný a nezaznievajú dobré argumenty na jeho obranu.
Aký iný mechanizmus má zabrániť šíreniu škodlivých názorov, ak nie kritika? Bez nej by si tu veľká časť spoločnosti myslela, že zem je plochá, všetci nám chcú zle a kradnúť je v poriadku.
Ak sa niekomu nepáči, že jeho názor kritizujeme, existuje jednoduché riešenie: stačí si ho nechať pre seba; my mu do hlavy nevidíme, tam je v bezpečí. V momente, kedy začne názor hovoriť nahlas, tlačí ho do naších hláv – a vtedy musí byť pripravený brániť sa.
Na druhú stranu, mali by sme naučiť odlišovať ľudí od ich názorov. Aj keď s niekým nesúhlasím, nesúhlasím s jeho názormi, nemusím však urážať jeho ako človeka. Viem, že niektorí ľudia hovoria, že všetci sme (spolu)zodpovední za to, čo nosíme v hlave. S tým sa síce dá súhlasiť. Len kým kritizovanie názorov vedie k ich potláčaniu, urážanie ľudí vedie k tomu, že sa prehĺbia zákopy a stratíme možnosť si názory navzájom kritizovať.
Na záver jedna otázka. Čo myslíte, kto najviac volá po „rešpektovaní názorov“? Ten, čo šíri názory, ktoré sú užitočné a obstoja aj v prísnej kritike? Alebo ten, ktorého názory sa pod kritikou začnú zosypávať? Nie je „Rešpektujte tento názor!“ len dôkazom toho, že človek daný názor nevie obhájiť?
[Samuel]