Píše sa rok 2003 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?
Otázka v roku 2003 nebola, že na čo je to dobré. Teória vraví, že nás tým možno vybavila evolúcia, aby sme mali lepší úchyt vo vode. Otázka bola, že ako k tomu dochádza. Aký je mechanizmus zvráskavanie? Nešlo o čisto, ehm, akademickú otázku. Táto reakcia, teda zvráskavenie pokožky po namočení do vody, sa desaťročia využívala na kontrolu nervových funkcií. Prečo k nej dochádza? Bežné odpovede súviseli s osmózou či vstrebávaním vody, nepodporovali ich však experimenty. A tak si E.P.V. Wilder-Smith vyhrnul rukávy – doslova – a pustil sa do pokusov.
Jeho indíciou bolo, že k reakcii dochádza len na častiach kože, kde je veľa potných žliaz a že cez ne môže dochádzať k interakcii s časťou nervového systému, ktorá má na starosti reguláciu prietoku krvi. Tou časťou je sympatický nervový systém, ktorý pri strese či reakcii „bojuj alebo utekaj“ spôsobuje okrem iného zvýšenie tepovej frekvencie, vyplavenie adrenalínu, rozšírenie zreničiek, a v tomto prípade hlavne, zúženie ciev.
Wilder-Smithov pokus bol priamočiary – zmeral dobrovoľníkovi prietok krvi v ruke, ten ju následne na 30 minút ponoril do teplej alebo chladnej vody (aby overil, že výsledok nezávisí od teploty) a znovu zmeral prietok krvi. Nič technické, stačilo si nepopliesť ruky. Výsledok bol jasný, vodný kúpel znížil prietok krvi v ruke, cievy sa stiahli, tým došlo k zmenšeniu objemu a teda pokrčeniu kože.
Aký je konkrétny mechanizmus? Cez potné žľazy sa do kože dostane voda, ktorá spôsobí zriedenie elektrolytov a vplyvom narušenej rovnováhy začnú nervové bunky vysielať signál. Ten vedie k zníženiu krvného objemu a zúženiu priemeru ciev. Cievnu architektúru v bruškách prstov tvoria malé klbká ciev, z ktorých do kože vedú, obrazne povedané, „laná“. Môžete si to predstaviť ako tie, ktoré držia vysoké stožiare. „Laná“ v bruškách prstov vedú z povrchu ciev k vnútornej časti „vyšších poschodí“ kože a pri stiahnutí ciev tak kožu ťahajú so sebou. Tá je v týchto miestach intenzívne prekrvená – kto sa o tom ešte nepresvedčil pri porezaní sa, nech dvihne ruku. Týmto mechanizmom sa teda vytvára typické zvrásnenie kože.
Tak a hotovo. Po objavení rozpínania vesmíru, supravodivosti či fungovaní DNA máme na konte vyriešenú ďalšiu veľkú záhadu.
[Samuel] a [Kamil] z Lovci šarlatánovWater-immersion wrinkling is due to vasoconstriction
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12635117/