Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?
Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii.
Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho v priemere horšie ako bez tejto informácie. Ak má niekto pocit, že niekam nepatrí, prejaví sa to. Stačí o drobný náznak, iná štúdia ukázala, že odstránením plagátov so Star Trekom stúpne záujem dievčat o štúdium IT.
Problém nie je so Star Trekom (asi). Akurát tento plagát dievčatám pripomínal, že toto miesto „patrí chalanom“ a pripomenulo im to, čo sa od ich (ne)očakáva. Disparita začína v už mladom veku. Prehľadová štúdia ukázala, že dievčatá bežne vychovávame k vzťahu ku komunite a pomáhaniu, chlapcov tlačíme do súťaživosti, moci a občas aj izolácii. A tak máme výskumníčky biológie, ktoré v laboratórnom kolektíve hľadajú liek na rakovinu a výskumníkov fyziky, ktorí vo svojej kancelárii skúmajú povahu čiernych dier; prvenstvo v tejto oblasti je predsa jasným osobným triumfom.
Záver nie je taký, že by boli intervencii zjednodušujúce pôsobenie žien v akadémii zbytočné, ani omylom. Skôr poukazujú, že ide o hlbší problém, ktorý začína už v útlom veku, kedy dievčatá a chalanov učíme iné veci. A to potom vedie k tomu, že mnoho dospelých žien má nadanie na fyziku, rady by ju robili, len podvedome majú pocit, že do fyziky nepatria. A to je škoda nielen pre nich, ale aj pre nás všetkých.
[Samuel]PS: Tento týždeň prebieha európska kampaň End Gender Stereotypes.