Supravodivosť
Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.
Vedátorský podcast 32 – Hľadanie mimozemského života II: Život v slnečnej sústave
Mimozemský život v našej slnečnej sústave si spájame hlavne s Marsom, tam sa nám ho však zatiaľ nepodarilo nájsť. Povrch Marsu ale zďaleka nie je jediné miesto vhodné pre život, dokonca to nie je ani najlepší kandidát. Kde všade by v slnečnej sústave mohol v minulosti podľa vedy existovať život a kde by mohol, s trochou šťastia, existovať aj dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Slepé uličky vedy: Éter
Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.
Vedátorský podcast 31 – Okuliare na farbosleposť
Asi ste videli na internete videá radostných ľudí, ktorí dostali nové okuliare a prvýkrát rozoznali farby. Radostný smiech a slzičky šťastia vám možno prerušila myšlienka: môžu vôbec okuliare pomôcť s farbosleposťou? Čo je to farba podľa fyziky, ako tieto okuliare fungujú a komu môžu pomôcť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Na oblohe nič nové
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
Slepé uličky vedy: Kozmografické mystérium
V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
Všetky moje práce
Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, úlohou bolo zanalyzovať pohyb motorky, špeciálne, prečo sa pri štarte zdvíha predná koleso. Musel som si doštudovať špecifiká fyziky trenia, naučiť sa pracovať so softvérom na riešenie rovníc a naučiť sa hľadať chyby a slabé miesta vo svojej vlastnej práci. Výsledkom sme poopravili niektoré tvrdenia publikované v Európskom fyzikálnom časopise.
Vedátorský podcast 30 – Medzinárodná vesmírna stanica
Čo je to Medzinárodná vesmírna stanica, kde sa nachádza a na čo vlastne slúži? Komu patrí, kto sa na nej býva a ako sa z nej chodí na prechádzky? Ako vyzerá typické ráno astronauta, ako sa sprchuje a z čoho si varí kávu? O všetkých týchto otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Ako fungujú horoskopy?
Pripravil som si pre vás horoskop: „Čaká vás náročný deň, ale pohotovo zareagujete na novú možnosť. Buďte otvorení komunikácii, môžete sa tešiť na milé prekvapenie. Nerobte si ťažkú hlavu so vzťahmi, ide len o dočasnú zmenu.“ Ak si vravíte, že: „Hmm, to celkom sedí!“ tak ide o ukážku Barnumovho efektu, pri ktorom ľudia prehnane hodnotia presnosť popisu, ktorý im vraj bol šitý na mieru. „To na mňa celkom sedí!“ je základom fungovania astrológie, veštenia, čítania aury či horoskopov.
Objavili sme tmavú hmotu?
Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.