O vesmíre, prírode a vôbec
Zajímá vás fyzika nebo si myslíte, že jste lepší než Vaši vrstevníci z domova i ze zahraničí? Rádi řešíte různorodé fyzikální problémy i mimo školu nebo vás baví práce v týmu? Pokud je vaše odpověď ANO, neváhejte a přihlašte se do soutěže Fyziklání online 2020 do 23.11.2020 23:59 SEČ prostřednictvím naši webové stránky www.online.fyziklani.cz.
Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike. Je možné, že sa nachádza všade – naozaj úplne všade – no v tak malom množstve, že ju je nemožné odhaliť. Aj tak má však rozhodujúci vplyv na správanie vesmíru a určí, ako bude vyzerať jeho ďaleké budúcnosť. Odkiaľ o existencii tmavej energie vieme? Aký má vplyv na vesmír a hmotu v ňom? A čo by tmavá energia vlastne mohla byť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda …
Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.
Aj vám prídu lietadlá ako čistá mágia? Ani za storočie sme si na ne úplne nezvykli a mnohých stále prekvapí, že sa stotonový kolos vznáša vzduchom. Aké sú základy fyziky lietania? Čo lietadla spoločné s vtákmi? Aký je rozdiel medzi kačkou a raketou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Máte predsudky voči nejakej skupine ľudí? Voči ľuďom inej rasy alebo inej sexuálnej orientácie? Voči ženám či mužom? Voči ateistom alebo veriacim? Voči istej vekovej skupine? Ak ste na všetky tieto otázky odpovedali nie, tak vás sklamem – mýlite sa. Na vedomej úrovni považujete všetkých ľudí za rovnakých, podvedome to však je zložitejšie.
Viete čo majú spoločné metrá vo Viedni, v Kodani, v Istanbule, či v Buenos Aires? Všetky riadiace systémy týchto metier boli projektované práve na Slovensku. Na Slovensku sa síce metrom nezveziete, to ale neznamená, že tu na ňom nemôžete pracovať.
Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?
Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich sa na prelome ďalšieho storočia dostal i medzi naše Miléniové problémy. Ide o Riemannovu hypotézu.
Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.
