O vesmíre, prírode a vôbec
Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?
Je ťažké robiť predpovede, hlavne tie o budúcnosti. Rozmýšľať o tom, ako by mohla vyzerať budúcnosť ľudstva či inej civilizácie je však nevyhnutné pri hľadaní stôp mimozemského …
Každý rok zomrie celosvetovo na samovraždu približne 800 000 tisíc ľudí. Hlavným faktorom často býva depresia. Predpokladá sa, že klinickou depresiou trpí takmer 300 miliónov ľudí. Tieto závratné čísla odzrkadľujú jeden nemilý fakt, veda je na poli neuropsychiatrických porúch, napriek intenzívnej snahe, stále v plienkach.
Tento rok bol pre mnohých náročný a tak sme sa ho rozhodli ukončiť na veselšej nôte. Po úspešnej epizóda „Zvuky vesmíru“ sme si vymenili úlohy. Jozef vybral zvuky (nielen svojich obľúbených) zvierat a Samuel sa ich snaží s intuíciou hodnou teoretického fyzika identifikovať. Podarí sa vám to lepšie, ako jemu? Alebo na vás budú Jozefove chytáky priťažké?
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.
Blížia sa Vianoce a tak si Jozef a Samuel pripravili špeciálnu epizódu – každý z nich vymyslel jednu časť, jeden zaujímavý príbeh na tému dar, ktorý tomu druhému prerozprávaním daruje. Samozrejme, o tieto dary sa Jozef a Samuel radi podelia.
Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.
S lúpežnými pirátmi si spájame tri stereotypy: papagáj na pleci, drevená noha a páska cez oko. Bežné vysvetlenie je také, že pásku majú na to, aby prekryla vypichnuté oko. Piráti majú na odseknutú jednu nohu a vypichnuté jedno oko veľkú smolu, no nie? Čiastočne sú naše predstavy skreslené modernými filmami, dobové maľby pirátov ukazujú, že priemerný počet ich nôh mal bližšie k číslu dva než k jedna. Pásky cez okolo však nezobrazujú len pri pirátoch, ale aj pri bežných námorníkoch. Nie úplne nová teória hovorí, že piráti nemajú pásku na oku kvôli zraneniu, ale z úplne iného bodu.
Predvídanie budúcnosti bolo oddávna súčasťou ľudového folklóru. Z čiar na ruke, či čajových lístkov sa zisťovalo, čo to o zdraví, aj budúcnosti. Úspešnosť však bola otázna. Z mnohých vecí, ktoré sme považovali za mágiu sa vďaka vede stala realita. Nejde o žiadne šarlatánstvo ani veštenie. Budúcnosť zdravia vieme predpovedať. Akurát namiesto čiar na ruke používame sliny a následnú DNA analýzu.
