O vesmíre, prírode a vôbec
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Na oslavu miliónteho vypočutia podcastu sme znovu otvorili priestor na zvedavé otázky našich poslucháčov. Čo by sa stalo, ak by sa Zem krútila naopak? Bude niekedy existovať teleport? Prdia hady? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“
Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“
Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“
Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.
Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.
Zaregistroval som sa na Astru. „Ale Astra má …“ dovoľte, aby som vám do toho skočil. AstraZeneca má účinnosť porovnateľnú s ostatnými vakcínami, takmer isto vás ochráni pred závažným priebehom Covidu-19, znižuje riziko prenosu a má extrémne vzácny vedľajší účinok, ktorý sa prejaví len u pár ľudí z milióna.
Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.
Keď sa človek dozvie, aké detaily vieme o Slnku, je právom uchvátený. Vieme jeho objem, hmotnosť, teplotu či chemické zloženie. Slnko je pod vedeckým drobnohľadom už dlho – na dôkaz stačí pripomenúť, že chemický prvom hélium sme najprv objavili na Slnku, až potom na Zemi.
Dnes počujeme pípanie len ak niekomu ubehne nadávka v televízii, kedysi sa však pípalo všade – bola to bežná forma komunikácie. Na čom je založená Morseova abecada? Ako súvisí so základmi teórie informácie? Je morzeovka optimálna a akú štruktúru má jazyk? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.
Mobil či internet sú pre väčšinu ľudí technológie na hranici mágie. Dotkneme sa displeju a o niekoľko sekúnd sa vidíme a počujeme s priateľom pokojne aj na opačnej strane Zeme. Ako funguje prenos takého signálu? Aký je rozdiel medzi šírením káblom a vzduchom? Kto to bol Claude Shannon a čo nás naučil o informácii? Prečo 5G nie je nebezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Matúš Turcsány.
Čoskoro bude otvorený Vedastore! Skryť
