James Kunetka: The genius and the general
Ak máte radi históriu a/alebo fyziku, o projekte Manhattan ste určite počuli. Dokonca až toľko, že máte pocit, že niečo nové a zaujímavé sa už ani dozvedieť …
O vesmíre, prírode a vôbec
Ak máte radi históriu a/alebo fyziku, o projekte Manhattan ste určite počuli. Dokonca až toľko, že máte pocit, že niečo nové a zaujímavé sa už ani dozvedieť …
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, náš podcast má vonku 10 × 10 epizód! Ako to lepšie osláviť, než otázkami od poslucháčov? Bežne z nich musíme vyberať, teraz sme však povedali, že prejdeme všetky. A veru, že ich bolo! Prečo znie horúca voda inak? Ako sa môže zmeniť farba vlasov? Dá sa uniknúť z čiernej diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Na chémii nás učili: „Voda je bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu.“ Prečo sa nám potom voda spája s modrou farbou?
Predstavte si, že pre kamaráta chystáte na štvrtok oslavu. Dozviete sa však, že mu to chce niekto vyzradiť a pokaziť tak prekvapenie. Dokážete tomu zabrániť?
Začiatok októbra klasicky patril vede, literatúre a mieru. Ale hlavne tej vede – udeľovali sa ceny za výskum medicíny a fyziológie, fyziky a chémie. Ako vnímame teplo? Ako sa správajú komplexné systémy? A ako urýchliť chemické reakcie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
V druhej epizóde genetického vedátorského špeciálu sa Samuel rozpráva s docentom Tomášom Vinařom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venuje dátovej vede. Spolu sa rozprávajú o tom, ako sa DNA vlastne číta, ako rozumieme jej obsahu a vďaka čomu prebieha v tejto oblasti tak rapídny progres.
Sedeli sme za stolom asi desiati. Objednávali sme si len kofolu a hranolky, no keďže sme sa rozprávali pár hodín, účet postupne narastal. Keď prišlo platenie, všetci vytiahli drobáky, hodili ich na stôl a otočili sa na mňa: „Ty to spočítaj, veď študuješ fyziku.“ Síce som už vtedy vedel počítať viacrozmerné integrály a hľadať vlastné hodnoty matíc, no sčítavanie viac ako piatich čísiel som za posledný rok nerobil asi ani raz.
Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Rovno sa priznám, že bežne nevyhľadávam knihy, ktoré vyjdú k niečomu, napríklad k filmu. Bojím sa, že ide len o snahu trochu zatriasť kasičkou. Preto som dlho obchádzal knihu The Science of Interstellar od Kipa Thorna, aj keď film Interstellar mám rád (áno, viem, má zvláštny záver). Keď som sa však dozvedel, že Thorne príde na Slovensku, knihu som si predsa len prečítal. Zistil som, že moje obavy neboli na mieste.