15. januára 2025

Vedátorský podcast 137 – Siluriánska hypotéza

Máme pocit, že naša civilizácia je večná a aj v tom najhoršom prípade tu po nás niečo zostane. Pohyb tektonických dosiek a meteorologické procesy však majú iný názor a stopy našej existencie budú za milióny rokov vyhľadené. Život na našej planéte existuje miliardy rokov. Mohla tu existovať nejaká civilizácia pred nami? Čo by po nej zostalo? A čo môže zostať po nás?

Fieldsova medaila za rok 2022

Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.

Čo nám už stihol dať Webbov teleskop

Tento týždeň sme uzreli prvé zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu a treba pripomenúť, že je fascinujúce, že sa to vôbec podarilo. Misia sa ťahala desaťročia, hrozilo jej zrušenie, chýbali peniaze, mal problémy pri záťažových testoch, roztrhal sa mu ochranný štít, musel by opravený a aj keď už letel vesmírom, stále hrozilo, že sa niečo zasekne a nebude dať opraviť. Že ukázal vôbec niečo, to je malý zázrak.

Vedátorský podcast 136 – Príbehy tvojho života

Jazyk mení našu myseľ a s vesmírom sa dá rozprávať rôzne. Toto sú základné myšlienky poviedky „Príbehy tvojho života“ od Teda Chianga, ktorá sa dočkala skvelého spracovania vo filme Arrival. Ako sa dá rozdielne pozerať na fyziku? Je čas len teraz alebo je vždy? A prečo je Ted Chiang unikátny autor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Najhlbší záber vesmíru

Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.

David Epstein: Range

Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.

Ako pri mori zmerať polomer Zeme

Určite ste si už niekedy všimli, že pre vysoké objekty, či už budovy, alebo kopce, zapadá slnko neskôr. Kým my dole sme už v tieni (Zeme), hranica svetla sa len pomaly plíži k ich vrcholu. Na najvyšších poschodiach mrakodrapov tak pozorujú západ o niekoľko desiatok sekúnd neskôr než na prízemí, pri jednom druhu oblakov sú to dokonca až hodiny – tieto oblaky tak zdanlivo svietia v noci.

Vedátorský podcast 135 – Budúcnosť CERNu

Pred desiatimi rokmi bol oznámený fenomenálny objav. Experimenty CMS a Atlas v CERNe potvrdili detekciu Higgsovho bozónu, posledného dieliku časticovej fyziky. Aký to malo dopad na fyzikálnu komunitu? Čo príde po Veľkom časticovom urýchľovači? A kedy sa dočkáme podobne veľkého objavu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Desať rokov po Higgsovi

Aula bola narvaná do posledného miesta, ak ste neboli na zozname, nestačilo si privstať ani niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Dňa 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota.

Cez vesmír hľadíme na seba

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.