O vesmíre, prírode a vôbec
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.
Určite ste si už niekedy všimli, že pre vysoké objekty, či už budovy, alebo kopce, zapadá slnko neskôr. Kým my dole sme už v tieni (Zeme), hranica svetla sa len pomaly plíži k ich vrcholu. Na najvyšších poschodiach mrakodrapov tak pozorujú západ o niekoľko desiatok sekúnd neskôr než na prízemí, pri jednom druhu oblakov sú to dokonca až hodiny – tieto oblaky tak zdanlivo svietia v noci.
Pred desiatimi rokmi bol oznámený fenomenálny objav. Experimenty CMS a Atlas v CERNe potvrdili detekciu Higgsovho bozónu, posledného dieliku časticovej fyziky. Aký to malo dopad na fyzikálnu komunitu? Čo príde po Veľkom časticovom urýchľovači? A kedy sa dočkáme podobne veľkého objavu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Aula bola narvaná do posledného miesta, ak ste neboli na zozname, nestačilo si privstať ani niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Dňa 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota.
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Pri štúdiu na matfyze sa človek nutne stretne s prácou s (nejakými) dátami. Aby v nich niečo uvidel, príde na rad ich vizualizácia. No a koľkým z nás sa stalo, že sme svoju dátovú vizualizáciu prirovnávali k dielam moderného umenia v galériách?
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Veda je o otázkach a hľadaní odpovede na ne a tak máme ďalšiu epizódu s otázkami od poslucháčov. Ako fungujú polarizačné filtre? Prečo bolo kedysi všetko väčšie? A aký je zmysel života? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
