O vesmíre, prírode a vôbec
Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.
Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.
Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.
Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.
Zmena genetickej informácie na úrovni DNA, genetická modifikácia, je jav bežne sa vyskytujúci pri delení bunky. Pred tým, ako sa bunka rozdelí na dcérske bunky, musí znásobiť obsah svojich organel (bunkový „orgánov“) a tiež duplikovať svoju genetickú informáciu. Pri tomto procese však zároveň dochádza k preusporiadaniu molekuly DNA. Takáto zmena môže spôsobiť vznik, zánik alebo zmenu rôznych vlastností bunky, respektíve organizmu. Práve táto zmena umožňuje evolúciu – ak je zmena pozitívna, bude sa tomuto jedincovi „ľahšie existovať“.
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Skočiť z metrovej výšky je nič. Spadneme z výšky troch metrov a môžeme si v lepšom prípade vytknúť členok. Pri páde z desiatich metrov už hrozí smrť, od tridsiatich metroch je prakticky istá. Ako teda mohol niekto prežiť pád z výšky niekoľkých kilometrov? O fyzike pádu a známych prípadoch, čo ho prežili, sa rozpráva Jozef so Samuelom.
