O vesmíre, prírode a vôbec
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?
Elementárna častica, posledný dielik skladačky časticovej fyziky, najväčší triumf urýchľovača CERNu. Bola za neho udelená Nobelova cena, písalo sa o ňom dlhé mesiace.
Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?
Hovorí sa, že žiadne dve snehové vločky nie sú rovnaké. Skontroloval to však niekto?
Einsteinova teória relativity nedávno oslávila storočie. Jeden z jej najfascinujúcejších objektov, čiernu dieru, sa nám podarilo odfotiť až minulý rok. Čo všetko sa udialo za tých sto rokov medzi tým?
Pred americkým kongresom vystúpila 10. októbra 1990 Nayirah, mladá kuvajtská nemocničná sestrička, ktorá opísala, ako vtrhlo iracké vojsko do pôrodnice a vybralo deti z inkubátorov.
Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózny. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.
Sapolsky vo svojom rozoberá ľudské správanie – od úrovne biochémie, šírenia vzruchov v mozgu, formovania pamäte až cez výchovu, kultúru a vplyv prostredia. Od úplných základov až po najaktuálnejšie aplikácie.
