O vesmíre, prírode a vôbec
Prvý deň najväčšej konferencie časticovej fyziky ICHEP2020 [0] je za nami. Videli sme viacero zaujímavých prezentácií, nadšenci si môžu prezrieť slides [1], videá budú čoskoro zverejnené na YouTube. Pre mňa sú vrcholom dňa nové výsledky z experimentu NA62 v CERN-e [2][3], keďže som sa na nich ako člen NA62 podieľal.
Prečo nevidíme koniec vesmíru? Bude sa dať vyrábať energia z antihmoty? Aký živočíšny druh tu bude vládnuť po nás? Aj takéto otázky vás zaujímali! So …
V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?
Ak ste odvážneho ducha, tak ste sa už niekedy dostali do prieku so zástancom konšpiračnej teórie. Často vedie diskusia do takejto slepej uličky. Vy poviete, že proti jeho názoru stoja tvrdenia vedcov a on odpovie, že aj oní sú v tom zaplatení. Odborná komisia? Tá v tom lieta tiež. Všetky vlády, úradníci, akademická obec. Jednoducho všetci, čo tvrdia niečo iné, než konšpiračná teória.
Neutrína sú snáď najzaujímavejšie častice, ktoré poznáme. Prvá vec, ktorú sme o nich vedeli bola, že sú prakticky neviditeľné, dnes ich však zachytávame pomocou miliónov ton ľadu. Čo nám vedia tieto častice povedať o fungovaní hviezd a supernov? Ako nám poodhaľujú, čo sa dialo na počiatku vesmíru? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?
Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.
Pivo, presne tak, ten tretí najobľúbenejší nápoj na svete. Kedy a kde vznikol? Prečo sa pivo dáva do farebných fliaš a prečo klesajú bublinky Guinessu na dno? Akú úlohu hralo pri formovaní našej civilizácie a aká zaujímavá fyzika je ukrytá za známymi pivnými party-trikmi? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel
Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.
Mimozemský život v našej slnečnej sústave si spájame hlavne s Marsom, tam sa nám ho však zatiaľ nepodarilo nájsť. Povrch Marsu ale zďaleka nie je jediné miesto vhodné pre život, dokonca to nie je ani najlepší kandidát. Kde všade by v slnečnej sústave mohol v minulosti podľa vedy existovať život a kde by mohol, s trochou šťastia, existovať aj dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
