O vesmíre, prírode a vôbec
V roku 869 udrelo v Japonsku šialene silné zemetrasenie, dnes by sme ho na Richterovej stupnici zaradili na úroveň 8.4, možno až 9. Okrem iného vyvolalo aj tsunami, ktoré zasiahlo kilometre hlboko do vnútrozemia. Desivý sled udalostí si vyžiadal asi 1000 obetí a červeným písmom sa zapísal do histórie. Takto by to bol bežný mix ničivého zemetrasenia, na tomto však bolo niečo špeciálne. Spolu s zemetrasením sa na oblohe objavili záblesky.
Zoberte si číslo. Ak je párne, predeľte ho dvomi. Ak je nepárne, prenásobte tromi a pripočítajte jedna. Máte? Tak to teraz zopakujte, znova a znova. Skončíte vždy v jednotke? To je otvorená otázka. Dostanete za odpoveď na túto otázku milión eur? Môže mať jednoduché zadanie nezvládnuteľné riešenie? A do akých problémov by sa matematici radšej ani nemali púšťať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.
Zaujíma ťa fyzika a pridružené prírodné vedy? Chceš zdokonaliť svoje kritické a fyzikálne myslenie? Potom je FYKOS pre teba!
Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.
Väčšina z nás toho za rok nestihne až tak veľa. Väčšina z nás ale nie je Albert Einstein, ktorý za jeden rok spravil revolúciu v niekoľkých oblastiach fyziky. Čo je to Brownov pohyb? Ako plynie čas? A z čoho sa skladá hmota? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú diskusiu musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.
O koronavíruse sme sa toho už dozvedeli mnoho. Jedna vec, ktorá mnohých stále máta, je, že ako vznikol. Preskočil na ľudí zo zvierat alebo unikol z laboratória? Je to dôležitá otázka – už len, aby sme vedeli, ako minimalizovať riziko ďalšej epidémie. Fantastický nadpis „Za koronavírus môže X“, nech už je X netopier z jaskyne alebo neopatrné laboratóriu určite obletí celý svet. Nás by však malo zaujímať niečo iné. Mohli sme o hrozbe koronavírusu vedieť dopredu?
Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.
Pojem nekonečno používame bežne: „Ty máš ale nekonečnú trpezlivosť.“ Už od starých Grékov s ním pracujeme na intuitívnej úrovni, delikátna matematika, ktorá sa nekonečnom zaoberá, je však relatívne mladá. Existuje nekonečien viacej? Ako sa dajú porovnávať? A je nekonečný náš vesmír? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
