Vietor má zaujímavú vlastnosť. Najprv máte bezvetrie, ktoré sa mení na vánok a slabší vietor – všetko toto môžete pokojne ignorovať. Potom to však začne rýchlo eskalovať, od nepríjemného silného vetra, cez víchricu až – nebodaj – po orkán.
Pozrime sa na to číselne. Nulová rýchlosť predstavuje bezvetrie. Rýchlosť vetra 30 kilometrov za hodinu je jemný vietor, pri ktorom sa pohupujú vetvy a kry, na vode vznikajú menšie vlny. Rýchlosť 60 kilometrov za hodinu je prudký vietor, ktorý hýbe stromami a môže lámať konáre – ťažko proti nemu chodiť. Rýchlosť 90 kilometrov za hodinu je silná víchrica, ktorá dokáže vyvracať stromy a poškodzovať budovy. No a 120 kilometrov za hodinu má orkán, s všeobecne ničivými účinkami.
Ak máte pocit, že každý z týchto skokov je väčší, máte pravdu. Prechod z 0 na 30 si možno nevšimnete, prechod zo 60 na 90 rozhodne áno. Prečo? Sila vetra je totiž úmerná druhej mocnine jeho rýchlosti. To znamená, že ak je vietor dvakrát rýchlejší, tak je sila dvakrát dva, teda štyrikrát väčšia.
Dá sa tomu rozumieť intuitívne. Keď je rýchlosť dvakrát väčšia, tak do vás naráža dvakrát toľko molekúl vzduchu a každá má dvakrát takú rýchlosť, výsledkom je teda štyrikrát väčšia sila. V praxi to znamená, že sa z nepríjemného vetra môže stať nebezpečný vietor prekvapivo rýchlo. Niekedy sa tomu hovorí nelineárna úmera – dvojnásobná zmena vyvolá viac než dvojnásobný výsledok.
A tým to nekončí. Po prekročení istej hranice začnú byť veci ešte horšie, než káže druhá mocnina. Vietor totiž začne veci vytrhávať a robiť z nich projektily. Je veľký rozdiel byť v lese, ak vietor neláme konáre a ak ich láme. Rovnako je veľký rozdiel, ak vietor prekročí hranicu sily, pri ktorej dokáže vytrhávať napríklad stany či cedule – zdanlivo malá zmena v rýchlosti, ale obrovská vo výsledku. Vietor neradno podceňovať.
Mimochodom, podobne sa správa aj klíma našej planéty. Malé zmeny si takmer nevšímame, pri väčších začínajú prejavy prudko eskalovať. A rovnako existujú body zlomu, isté hranice, po prekročení ktorých je situácia ešte horšia, ako by sa čakalo. Ide to trochu proti intuícii, keďže sme zvyknutí hlavne na veci, ktoré sa menia mierne a plynulo.
Nielen vietor, ale celkovo prírodu neradno podceňovať.
[Samuel]