Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?
Základnou zložkou nápoja je gin, prevažne borievkami ochutený destilovaný alkohol známy už v stredoveku. Ako to už s takýmito vecami býva, pôvod mal medicínsky. Zmienky o „jenevere“ sa v Belgicku objavili už v 13. storočí.
Dnes má gin bežne 40% alkoholu, existuje však niečo ako námornícky gin (navy strength gin), ktorý má okolo 60%. Námorníci dostávali prídely takto silného alkoholu, ktorý nebol riedený zbytočnosťami ako voda. Sem tam sa ich kapitán pokúšal oklamať, náhodou však objavili test kvality – ak horel pušný prach aj po namočení do ginu, bol gin dosť silný. Jedna značka ginu sa na základe tohto volá Gunpowder gin, aj keď by myslím, paradoxne, týmto testom neprešla.
Súčasťou toniku je citrónová šťava, respektíve jej náhrada. Aj tá má v súvislosti s týmto nápojom zaujímavú históriu. To vďaka nepríjemne chorobe, ktorá sa volá skorbut. Spôsobuje ju nedostatok vitamínu C, dodnes je problémom v mnohých krajinách, poznali ju však už v starovekom Egypte.
Spôsobuje krvácanie ďasien, vypadávanie zubov a po dlhšej dobe aj smrť. Skorbut boli limitujúcim faktorom v čase dlhých plavieb – v námorníckej strave totiž absentoval vitamín C a námorníci tak pri dlhých plavbách bežne zomierali.
Prvý prišiel problému na zúbok (pardón) škótsky doktor James Lind, ktorý spravil jeden z prvých klinických testov v histórii. Zobral 12 námorníkov trpiacich na skorbut, rozdelil ich na šesť skupín a na každej otestoval inú liečbu.
Prvá dvojica dostala cider (jablkový alkoholický nápoj), druhá kloktala zriedenú kyselinu sírovú (au), tretia dostala ocot, štvrtá morskú vodu, piata jačmeňovú vodu a šiesta dva pomaranče a jeden citrón. Len posledná vzorka zaznamenala zlepšenie – liek na skorbut bol objavený.
Z pohľadu plavieb však citrusy nie sú veľmi praktické, potvrdí to každý, kto po pár dňoch vyhadzoval žlto-zelené citróny do koša. Ukázalo sa však, že adekvátnou náhradou sa je kyslá kapusta, ktorá v sudoch vydrží aj dlhé mesiace. V obľúbenom drinku však kapustová voda citrón nenahradila.
Sudy plné kyslej kapusty, ginu a pušného prachu naštartovali v mnohých krajinách chuť objavovať svet (a neskôr cez jeho mapu kresliť nezmyselné dlhé rovné čiary). To prinieslo veľa neželaných účinkov, v prvom rade pre kolonizované krajiny. Isté problémy však mali aj kolonizátori – prichádzali do kontaktu s novými chorobami, napríklad maláriou.
Malária sa dá liečiť kôrou z chinínoníka, ktorá, ako názov napovedá, obsahuje chinín. Žuť kôru je zábava len do istého bodu, lepší nápad je účinnú látku izolovať a zmiešať vo vode. Tá získa veľmi horkú chuť a tak sa primieša ešte aj cukor. Dokopy tak dostávame niečo veľmi blízke dnes stále obľúbenému toniku. Ten má však výrazne znížené množstvo chinínu, na ochranu pred maláriou by ste ho denne museli vypiť zhruba 25 litrov.
V kolonializovanej Indii sa v roku 1825 prvým gin-tonikom, aj keď ešte bez bubliniek, pripili britskí vojaci. Spomeňte si na to, keď si s ním budete nabudúce pripíjať vy.
[Samuel]PS: Chinín má blízko k chlorochínu, ktorý bol objavený v roku 1934 v Nemecku. Ideo o antimalarikum, ktoré sa aktuálne testuje proti chorobe COVID-19.
PS2: Chinín ma zaujímavú vlastnosť. Dobre zachytáva UV žiarenie a vyžaruje jasné modré svetlo – preto nápoje s tonikom v nočných kluboch s UV svetlom svietia!
PS3: Uhorka do nápoja pribudla relatívne nedávno, išlo o prekvapivo úspečný experiment firmy Hendrick’s gin (priamo ochutili gin).
Na záver opis tohto nápoja od Douglasa Adamsa z knihy Reštaurácia na okraji vesmíru:
85% of all known worlds in the Galaxy, be they primitive or highly advanced, have invented a drink called jynnan tonnyx, or gee-N’N-T’N-ix, or jinond-o-nicks, or any one of a thousand or more variations on the same phonetic theme. The drinks themselves are not the same, and vary between the Sivolvian ‘chinanto/mnigs’ which is ordinary water served at slightly above room temperature, and the Gagrakackan ‘tzjin-anthony-ks’ which kills cows at a hundred paces; and in fact the one common factor between all of them, beyond the fact that the names sound the same, is that they were all invented and named before the worlds concerned made contact with any other worlds.