U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).

Na to, aby zviera bolo rýchle, musí byť tak akurát veľké. Čo znamená tak akurát? Ak je zviera primalé, nemá dostatok svalovej hmoty a teda tzv. rýchlych svalových vlákien potrebných na veľkú, ale krátko trvajúcu záťaž akou je napríklad šprint. Ak je však zviera priveľké, energiu v týchto svalových vláknach minie skôr ako dosiahne svoju teoretickú maximálnu rýchlosť, pretože musí do pohybu dať celé svoje telo. To je dôvod, prečo najrýchlejšie zvieratá sú tie strednej veľkosti. Ako napríklad práve ten gepard.

Znamená to teda, že tieto zvieratá predstavujú v biológii akýsi limit a nič sa nepohne rýchlejšie? Áno, aj nie. Čo sa týka behu, gepard je naozaj šampión. Existujú však zvieratá, ktoré dokážu vyvinúť väčšie rýchlosti, akurát sa pri tom nehýbu celé, ale hýbu len nejakou časťou svojho tela. Využívajú na to princíp podobný tomu ako keď strieľame z luku. Svaly použijeme na natiahnutie tetivy. V momente, keď tetivu uvoľníme, šíp vystrelí väčšou rýchlosťou ako keby sme ho len hodili rukou. Je to preto, že pri vystrelení z luku eliminujeme to, čo by šíp brzdilo. Tým niečím je naša ruka. Šíp tak môže vyletieť väčšou rýchlosťou ako by mu umožnil pohyb našich svalov.

Zvieratá, ktoré využívajú tento mechanizmus použijú svaly na natiahnutie alebo stlačenie niektorej časti svojho tela – môžeme si to predstaviť ako pružinu. Jej uvoľnenie umožní dosiahnuť veľkú rýchlosť, ktorú zvieratá využívajú na útek alebo útok. Takto napríklad skáče lúčny koník (3m/s), chameleón loví jazykom (5m/s) alebo kreveta/garnát klepetom (30m/s). O prvenstvo v rýchlosti sa však bijú (aj doslova) mravce a termity. Niektoré druhy majú pružinou ovládane hryzadlá. Momentálne sa za najrýchlejšie považujú termity Pericapritermes nitobei, ktorých hryzadlá pri cvaknutí dosahujú rýchlosť až 132 m/s. Pre nepriateľské mravce to môže znamenať smrteľný úder. Mravce (Odontomachus bauri) vedia využiť svoje rýchle hryzadlá aj na útek. Namieria ich do zeme a katapultujú sa tak do bezpečia. Nevedia síce úplne kontrolovať ako a kde pristanú, ale šancu prežiť to zvyšuje. A to v prírode stačí.

[Danica]

PS: Výskum najrýchlejších manévrov u zvierat nie je len o rekordoch. Výsledky prinášajú inovácie najmä vo výrobe nových materiálov a v robotike.

PS1: Ako najrýchlejší vták sa najčastejšie uvádza sokol sťahovavý, ktorý môže pravdepodobne dosahovať rýchlosť 100 m/s. Tento údaj pochádza z reportáže National Geographic. Detaily merania však neboli zverejnené (ako u mnohých iných rekordov, ktoré nájdete na webe) a preto nie sú akceptované ako vedecký dôkaz.

PS2: Príroda má viac rekordérov ako je uvedené v článku. Iné zvieratá by dominovali ak by sme výsledky v metroch za sekundu premenili na jednotku dĺžka zvieraťa za sekundu, alebo merali zrýchlenie. Nezaostávali by dokonca ani niektoré huby a rastliny. Do článku sa nezmestilo všetko, ale ak máte svojho obľúbeného rekordéra, spomeňte ho v komentári.

Zdroje:

Mechanizmus najrýchlejších manévrov
https://royalsocietypublishing.org/doi/full/10.1098/rsif.2020.0070
https://science.sciencemag.org/content/360/6387/eaao1082

Prečo najväčšie zvieratá, nie sú najrýchlejšie
https://www.nature.com/articles/s41559-017-0241-4

Najrýchlejšie termity
https://www.nature.com/articles/s41598-020-66294-1

Rýchlostné rekordy ďalších zvierat
https://www.nature.com/articles/nature12295
https://royalsocietypublishing.org/doi/full/10.1098/rsos.160398#d3e1306
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1600-048X.2009.04850.x
https://journals.biologists.com/jeb/article/201/13/2061/7683/Diving-speeds-and-angles-of-a-gyrfalcon-Falco