Myslím, že to bol Eliezer Yudkowsky, kto vo svojej knihe spomenul túto radu: „Vytvorte si názor tak neskoro, ako sa len dá.“ Informácií pribúda, a čím neskôr si názor vytvoríte, tým bude informovanejší.
Samozrejme, nie je problém vytvoriť si názor hneď a potom ho priebežne meniť či upravovať, no ukazuje sa, že nám to veľmi nejde. Keď na nejaký názor pristúpime, sme menej ochotní prijať fakty, ktoré ho spochybňujú – dostávame sa do začarovanej špirály konfirmačného skreslenia.
Druhý problém s rýchlym a nie celkom informovaným názorom nastáva, keď sa podľa neho začneme riadiť, reagovať či dávať verejné vyhlásenia. Príde informácia a kým stihne byť overená či vyvrátená, polovica internetu už dala najavo, čo si o nej myslí.
Žiaľ, dnešná doba prajem rýchlym reakciám. Kto sa ozve prvý, toho budú všetci zdieľať – bude mať najviac lajkov a komentárov. Tento trend nás tlačí do unáhleného prijímania názorov a vyhlásení. A to je nebezpečné vo svete, kde sa za zmenu postoja hanbíme.
Snáď každý deň narazíme na takýto príklad: príde správa, ľudia na ňu zareagujú, a neskôr sa ukáže, že buď nebola úplne pravdivá, alebo chýbal iný uhol pohľadu. Na opravu už čas nezostáva. A hlavne, téma už ľudí nezaujíma, hneď riešime niečo ďalšie.
Trochu sme si zvykli, že sa od nás očakáva mať názor na všetko. Neobhajujem ignorantstvo – najmä nie v dôležitých témach. No vytvoriť si rozumný názor občas trvá. Keď na vás tlačí predajca, aby ste sa rozhodli rýchlo, chce od vás to najlepšie rozhodnutie? Asi nie. Prečo teda tlačíme jeden na druhého? A prečo niekedy tlačíme sami na seba?
Doba je rýchla, no niektorým nutkaniam treba odolávať. Naučme sa povedať: „Neviem.“ Naučme sa neponáhľať s názorom – a doprajme si čas na jeho premyslenie. Len tak dospejeme k názorom a presvedčeniam, ktoré netreba každý mesiac meniť.
[Samuel]