Góly, body, vektory
„Ja by som to vedel robiť lepšie!“ Toto bežne ľudia kričia na svoje televízory pri sledovaní športov. Takmer určite sa mýlia. V minulosti však to isté vykríkli experti na matematickú štatistiku – keď sledovali poverčivosťou posadnutých baseballových manažérov a – čuduj sa svete – mali pravdu.
Aplikovať vedeckú metódu je vlastne priamočiare. Stačí zozbierať dáta, pohľadať v nich systém a predvídateľné vzory a následne sa pozrieť, v čom sa konkurencia správa suboptimálne a využiť to k svojmu prospechu.
Toto je samozrejme jasné mnohým ľuďom a veselo to aplikujú všelikde, kde je hojný výskyt peňazí, napríklad na finančných trhoch. Prekvapivo však zostali niektoré peniazmi presiaknuté oblasti ľudských činnosti vedou nepoškvrnené; existovali ako bájne prérie anekdot, názorov a povier. Ľuďom podkutým v pokročilej štatistike, programovaní a analýze dát sa zbiehali slinky.
Baseball bol takýmto mikrosvetom urputne chráneným pred lúčmi moderného sveta. Dlho neexistovali poriadne štatistiky výsledkov a tak neexistovali ani poriadne analýzy. Miliónové kontrakty sa podpísovani napríklad aj na základe toho, kto lepšie vyzeral v baseballovom drese.
Ako začali analytici usporiadavať svet baseballu na svoj obraz a ako ich tímy dosahovali famózne výsledky so zlomkovým rozpočtom, to je ďalší veľký príbeh, ktorý eleganciou sebe vlastnou opisuje Michael Lewis.
Kniha sa na prvý pohľad tvári byť o baseballe a človeka by mohlo vyplašiť, že o tomto športe takmer nič nevie a vlastne ho vôbec nezaujíma. Mám však dobré správy – kniha Moneyball nie je o baseballe, ale o pnutí medzi svetom vedy a nevedy. Konflikt demoštrovaný na priehladnom príklade, pri ktorom aj našinec dokáže byť vzácne prakticky úplne nestranný.
Aj je to zábavné, aj je to poučné, aj to dobre odsýpa. Kniha bola aj sfilmovaná, no odporúčam zostať radšej pri nej. Poučný príklad toho, ako sa vedeckým metódam preniká ťažko aj tam, kde jednoznačne prinášajú ovocie.
[Samuel]