Keď som šiel pred pár rokmi na konferenciu do Indie, rovno nám povedali, proti čomu sa máme zaočkovať. Brušný týfus som si dal, od besnoty ma lekár odhovoril, vraj to trvá a určite to nebudem potrebovať. Spomenul som si na jeho slová, keď som okolo tretej ráno vyšiel z letiska v Bengalore a okolo mňa prebehlo asi osem veľkých psov.
Vtedy som sa nad pokynom zaočkovať sa ani nezamyslel, pritom bežne som zástancom myšlienky, že ostatní by sa človeku nemali montovať do života ak to nemá vážne opodsatnenie. Ubehlo pár rokov a tejto otázke čelím znova. Má byť očkovanie proti COVID-19 povinné?
Úplne základná požiadavka je, aby benefit vakcín prevažoval možné riziká – toto je splnené. Veľmi vzácne vedľajšie účinky vakcín porovnávame s veľmi bežnými a často dlhotrvajúcimi dopadmi ochorenia COVID-19.
Jedna časť názorového spektra zastáva názor, že očkovanie je spoločensky prospešné. Druhá zas hovorí, že má ísť o slobodnú voľbu – ak som zaočkovaný ja, prečo ma trápi, či sú aj ostatní?
Predstavme si scenár, v ktorom by sme mali k dispozícii vakcínu, ktorá by bola stopercentne účinná proti všetkým aktuálnym mutáciám koronavírusu. Existoval by argument, kvôli ktorému by sme mohli naliehať na zaočkovanie všetkých?
Existujú, dokonca dva. Po prvé, nezaočkovaní ľudia zaťažujú zdravotný systém a plnia nemocnice, ktoré potom musia odmietať všetkých. Aj keď tu treba povedať, že v naliehaní na prevenciu odvrátiteľných chorôb a úmrtí si celkovo počíname mizerne. Po druhé, každý človek infikovaný koronavírusom zvyšuje riziko mutácie, ktorá dokáže aktuálne vakcíny prekonať.
Takéto vakcíny – dokonalé a pre všetkých – zatiaľ nemáme. Ani jedna zo známych vakcín zatiaľ nie je stopercentne účinná. To znamená, že aj keď sa dám zaočkovať, stále som vystavený riziku – aj keď výrazne menšiemu – a toto riziko je úmerné počtu nezaočkovaných ľudí. Keď zoberiem svojho zaočkovaného dedka do reštaurácie, nechcem, aby ho náhodou nakazil niekto, kto sa z nejakého dôvodu odmietol zaočkovať. To, že si niekto myslí, že je voči koronavírusu imúnny alebo že ho určite nemá, nie je dostatočnou zárukou – takýchto príbehov s nešťastným koncom sme za posledné mesiace videli veľa.
Môže spoločnosť vyžadovať od jedinca, aby znížil svoju rizikovosť pre okolie? Myslím, že áno. Zoberme si jednoduchý príklad – vodičský preukaz. Ak by šlo len o prepravu z bodu A do bodu B, dalo by sa človeku šoférovanie vysvetliť za chvíľu. No ísť z bodu A do bodu B a nikoho nezraziť či inak neohroziť, to už si vyžaduje istý tréning. To, že absolvujeme prípravu a následnej sa riadime pravidlami je ústupok voči bezpečnosti ostatných – aj keď majú niektorí pocit, že ich to obmedzuje.
Mali by byť vakcíny povinné zo zákona? To už si netrúfam zhodnotiť – v právnych aspektoch a precedensoch sa nevyznám. Rozumiem však argumentom, prečo sa na očkovanie nalieha a prečo sa zvažujú volnejšie pravidlá pre zaočkovaných ľudí.
[Samuel]