Ak sledujete správy zo strednej Európy, posledné dni sa opakujú hlavne dva motívy: ‚‚Wow, konečne sa oteplilo!‘‘ a: ‚‚To sú čo za krúpy, ajajaj!‘ ‘Až to v človeku vzbudzuje dojem, že to možno spolu súvisí. A veru, súvisí.

Bežne fungujú zrážky takto. Oblak je tvorených z malých kvapiek, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Za istých podmienok sa začnú spájať do väčších, až gravitácia preváži a začnú padať. Ak je zima, tak v tuhom skupenstve, ak nie, v tekutom. S krúpami je to však trochu zložitejšie.

Keď sa vzduch oteplí, rozpína sa, tým klesá jeho hustota a tak začne stúpať hore (tzv. updraft). Postupne sa s výškou ochladzuje a ťah ustáva.

Na vznik poriadnej krúpy potrebujete o.i. tieto tri veci: dostatočnú vlhosť, veľmi silný a stabilný updraft a ľadový vzduch v pomerne nízkej výške (tak pod 4 kilometre).

Keď sa sformuje kvapka, namiesto toho aby začala padať, ako káže slušnosť a Newtonov gravitačný zákon, začne kvôli prúdu teplého vzduchu stúpať. (Rýchlosť tohto horného vetra je pokojne 180 kilometrov za hodinu, takže kvapka veľmi nemá na výber.) Zrazu sa dostane do studenej oblasti a zamrzne.

Ak je prúd dostatočne silný, nezačne hneď padať a stúpa ďalej, nabaľuje na seba ďalšiu vodu (padajúce kvapky) a naberá na objeme. To sa zastaví až keď sila vetra nedokáže bojovať so stále väčšou hmotnosťou krúpy a tá tak začne padať. (A cestou dole nabaľuje ďalej.) Krúpy bežne spôsobujú zelenkastú farbu oblakov. Keď také vidíte, majte sa na pozore.

V princípe platí, že čím vlhkejší vzduch, silnejší teplý prúd a čím nižšia výška studeného vzduchu, tým väčšie krúpy (samozrejme, presný mechanizmus je oveľa komplkovanejší). Tieto podmienky sú vzácne a našom území nastávajú keď-tak hlavne neskôr na jar prípadne začiatkom leta (v princípe však aj inokedy). Veľké krúpy sú vždy spojené s tzv. supercelami, čo sú búrky, ktoré majú najsilnejšie a pomerne stabilné výstupné prúdy, a preto môžu krúpy udržiavať vo vzduchu dlhú dobu (aj desiaty minút).

Kedysi sa myslelo, že si krúpy v oblakoch robia kolečká. Začnú padať, narazia na rýchlejší vzduch dole a ten ich zas chvíľu unáša nahor. Toto okrem iného vysvetľuje cibuľovitú štruktúru krúpov, vidíme ako sa striedajú matné a priehľadné vrstvy. Dnes sú o tejto otázke isté pochybnosti, túto štruktúru môže vysvetliť aj rôzna rýchlosť prúdenia v rámci veľkého oblaku. Podľa toho ako rýchlo krúpa, býva jej povrch niekedy vlhký – vtedy sa rada zlepí s inými krúpami.

V kopcoch padajú krúpy častejšie. Po prvé, sú vyššie a tak sa krúpy nestíhajú topiť, zároveň sú bližšie k chladnému vzduchu. Po druhé, kopce nasmerujú časť horizontálneho vetra smerom hore (tzv. orographic lift, zodpovedný o.i. za to, že sa na kopcoch rýchlo mení počasie a často prší) a tak vytvárajú podmienky pre vznik krúp.

Na toto doplácajú napríklad v severnej, kopcovitej, časti Indie, kde bola v oblasti Moradabad v roku 1888 asi najsmrteľnejšia krúpová búrka – zabila 246 ľudí (podľa správ mali krúpy rozmer pomarančov, miestami ich napadlo až pol metra).

Krúpov sa ľudia boje, okrem toho že môže zabiť či zraniť človeka či zvieratá, tak ničia úrodu. V stredoveku sa im ľudia bránili rôzne. Napríklad zvonili na kostolných zvonoch (účinnosť nechám na vaše posúdenie). Alebo po nich strieľali z kanónov. (Ak ste si po tomto povedali: ‚‚Haha, stredovek,‘‘ tak napíšte do Googlu: Florida don’t shoot at hurricane.) To samozrejme veľmi nezaberalo a tak neskôr presedlali na “hail cannons” (krúpové delá). Tie mali pomocou tlakovej vlny “narušiť formáciu krúpov v oblakoch’’. Účinnosť tejto metódy však nikdy nebolo dokázaná (resp. presnejšie, bola vyvrátená). Jediné, čo krúpové delá narúšajú s istotou, sú dobré susedské vzťahy.

Na obrázku je krúpová delo z Banskej Štiavnice. Teraz sa možno smejete na metódach z konca 19. storočia, no vedzte, že niektorí ľudia, dokonca aj na Slovensku, strieľajú po oblakoch akustické vlny dodnes (aj na Slovensku). Pričom už v Sovietskom zväze vedeli, že po oblakoch treba strieľať jodid strieborný.

Toto však už nie je vtip – naozaj to funguje. Totiž, kvapky sa neradi spájajú len tak. Potrebujú niečo, tzv. kondenzačné jadro, na ktorom sa začnú zrážať. Túto úlohu bežne zohráva napríklad prach. Keď oblaky posypete, stimulujete tým kondenzáciu a docielite, že z nich zaprší skôr, než sa presunú nad vašu zrelú úrodu (Sovieti hlásili, že táto metóda znížila straty o 70-98%).

Ak budú ničivé krupobitia ako pominulú dni bežné, možno sa táto metóda znovu vráti do módy.

[Samuel]

PS: Chcel som napísať aj pár rekordov, no moja pozornosť sa úplne presunula na strieľanie po oblakoch a už sa mi to nikam nezmestilo. Tak aspoň tu v poznámke: najťažšia známa krúpa mala priemer 20cm (2010, Južná Dakota), najťažšia vážila 1.02 kg (1986, Bangladéš), najviac krupobitia za rok majú v oblasti Kericho (v Keni) – v priemere 50 krát ročne, maximálne až 132 krát za rok. Fotka na obrázku je zo včerajšieho Slovinska.

PS2: Odbornejšie vysvetlenie nájdete v jednom z komentárov. Za konzultáciu ďakuje Miroslavovi zo SHMÚ (upravil pár viet oproti pôvodnej verzii).

PS3: Ak vedomosť o existencii “krúpových diel” obohatila váš život tak ako môj, alebo ste sa dozvedeli niečo nové a zaujímavé, môžete zvážiť podporu Vedátora cez Patreona: https://patreon.com/Vedator_sk

—

Wiki
https://en.wikipedia.org/wiki/Hail

Obrázok z B. Štiavnice
https://en.wikipedia.org/wiki/Hail_cannon#/media/File:Banska_Stiavnica_Cannon-1.JPG

Výskum o neúčinnosti “krúpových kanónov”
https://web.archive.org/web/20150828101449/http://www.knmi.nl/publications/fulltexts/hailcannons2_preprint.pdf

Dôkaz, že ľudia v ich účinnosť veria 🙂
http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/pozname-vinnika-za-horucavy-toto-delo-moze-za-neprsi.html
https://www.piestanskydennik.sk/2017/07/19/m-varga-protiladovcove-dela-sucho-nesposobuju/

Hail cannov v akcii
https://www.youtube.com/watch?v=KgJMSlNMijM

Cloud seeding
https://en.wikipedia.org/wiki/Cloud_seeding#Impact_on_environment_and_health

Najhoršie krupobitie v zaznamenanej histórii
https://www.huffingtonpost.in/2017/05/21/hailstorm-that-killed-246-in-up-in-1988-makes-to-uns-list-of-al_a_22101505/?guccounter=1