Ľudský mozog predstavuje asi najzáhadnejších 150 deka, ktoré sa okolo nás nachádzajú. Mnohí sa ho snažili pochopiť, mnohí sa snažia a mnohí sa ešte budú snažiť. Jeff Hawkins do diskusie pridáva svojich pár centov.
Hawkins sa chcel stať neurovedcom. Keď si však vypočul, že sú jeho výskumné predstavy prehnane trúfalé, odskočil si do biznisu, kde zbohatol na inováciách malých zariadení. Už bohatý sa vrátil k výskumu mozgu, najprv založil výskumný inštitút a potom firmu, ktorá sa snaží prepojiť výskum mozgu s vývojom umelej inteligencie.
Jeho kniha A Thousand Brains by sa dala rozdeliť na dve časti. V prvej sa venuje mozgu. Vysvetlí, ktorá časť mozgu je pre inteligenciu kľúčová, čo sme sa o nej dozvedeli a príde s hypotézami, ako by mohla fungovať. Základom je robenie a overovanie predpovedí, na ktoré mozog využíva rámce a štruktúry, ktoré evolučne vznikli pre poterby orientovania sa v priestore. Vštimli ste si niekedy, ako pri orientácii a premýšlaní používamé podobné slová? Som stratený, našiel som sa, myšlienky sú si blízke. Hawkins agumentuje, že to nie je náhoda, tento súvis má hlbkú podstatu.
Prečo je v názve tisíc mozgov? Lebo inteligencia nie je lokalizovaná, je roztrúsená a podľa Hawkinsa o interpretácií vnemov a riešení problémov jednotlivé komponenty (neocortex columns) hlasujú. Nie som odborník a neviem posúdiť, do akej miery je táto teória kredibilná – je to však, keď nič iné, zaujímavý uhol pohľadu.
V druhej časti knihy aplikuje tento náhľad na iné oblasti, od umelej inteligencie, cez hľadanie mimozemského života až po úpravu ľudského genómu.
Hawkins je, minimálne podľa svojho opisu, pomerne úspešný vizionár v oblasti technológií. To však negarantuje, že sú správne aj jeho ďalšie vízie, špeciálne, ak sú mimo oblastí, ktorým sa priamo venuje. Knihu tak treba možno miestami brať trochu s resezvou. Na druhú stranu však obsahuju mnoho zaujímavých postrehov a nových pohľadov na známu problematiku, že minimálne ja som si jej čítanie veľmi užil.
