Občas niekto povie, že: „To nič neznamená, to je iba teória!“ Na to mu niekto iný povie, že aj Newtonova teória gravitácie je „len teória“, no aj tak si netrúfne vyskočiť z okna.
Keď niekomu oznámim, že som fyzik a potom dodám, že teoretický, vidím, ako v očiach pohasne iskra. „Ahá, takže to len tak vymýšľaš, čo?“
Vychádza to z toho, že slovo teória používame v dvoch rôznych významoch, pričom si túto skutočnosť mnoho ľudí neuvedomuje.
Ľudia bežne vnímajú teóriu ako predstava ako niečo – asi – funguje. „Taká bola teória a takáto je prax.“ Teória je pre nich také fundované „možno“.
Pre to, ako by niečo mohlo fungovať, majú vedci trochu iné slovo: hypotéza. „Možno je to tak, možno nie – treba túto hypotézu overiť.“
Slovo teória vo vede predstavuje niečo iné: súbor faktov, modelov a konceptov, ktoré tvoria nejaký ustálený celok. Napríklad súčasťou teórie gravitácie je Newtonova rovnica, ktorá opisuje gravitačnú silu ako aj samotný koncept gravitačnej sily či parametrov, ktoré s ňou súvisia.
Poznať teóriu gravitácie tak znamená poznať jej rovnice a aj spôsob, akým sa riešia či to, ako tieto riešenia súvisia s reálnym svetom – napríklad s pohybom planét po oblohe.
Vo vede tak máme napríklad teóriu elektromagnetizmu, teóriu Veľkého tresku či teóriu evolúcie. Zároveň máme hypotézy o deviatej planéte, multivesmíre či pôvode koronavírusu.
Aj vedcom sa to niekedy zlieva a niektoré hypotézy sú rozpracované natoľko, že ich berieme ako teórie, aj keď ešte neboli riadne dokázané a tak spadajú do kategória „možno to tak funguje“. Ľudia napríklad často hovoria o teórií strún, názov strunová hypotéza sa používa len zriedka.
Ono je to väčšinou jasné z kontextu, no niektorí ľudia sú necitliví na tento rozdiel a mylne potom reagujú, napríklad na evolúciu, slovami: „Je to iba teória.“ Stať sa ucelenou vedeckou teóriou je pritom obrovský úspech.
[Samuel]