Funguje sprej na medvede?

Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na vtedy ešte čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár dňami sa však medvede osmelili aj v Žiarskej doline, a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.

Chvíľu som googlil a zistil, že existuje niečo ako XXL kaser. Hneď ma zaujalo, či to môže aj naozaj fungovať. Predsa len, ak nie, radšej by som sa to dozvedel už za počítačom.

Sprej na medvede obsahuje v natlakovanej nádobe roztok obsahujúci chemikálie, ktoré bežne označujeme ako slzný plyn, napríklad dibenzo-oxazepin, ktorý vyvinula britská vláda ako nástroj proti demonštrantom. Inou možnou ingredienciou je kapsaicín, ktorý zas vymyslela príroda. Niektoré rastliny totiž riešili dilemu: ako docieliť, aby ich jedli vtáky a semienka roznášali ďalej, no aby im dali pokoj cicavce, ktoré svojimi zubami semienka ničia. Evolučnou odpoveďou bol kapsaicín, ktorý inak reaguje s receptorom TRPV1 u cicavcov a inak u vtákov. Ako správne tušíte, TRPV1 je receptor zodpovedný za reguláciu teploty, vnímanie bolesti či pocitu pálenia. (Cenné ponaučenie: slzný plyn nemusí fungovať na agresívne pštrosy!)

Takáto je teória, aká je prax? Na moje nekonečné prekvapenie, existuje vedecká štúdia účinnosti spreju na medvede. Výskum sa pozrel na dve desaťročia útokov na Aljaške, do vzorky sa tak dostali medvede hnedé, čierne aj polárne. Výsledok? V 98% kontaktov vyviazol držiteľ spreju bez zranenia. Teda, bez zranenie od medveďa, v 14% si docielil mierne zranenie sám – nesprávne použitým sprejom.

Záver štúdie je teda taký, že sprej na medvede je účinný ochranný prostriedok. Teda, ak na vás neútočia pštrosy.

[Samuel]

PS: Pre úplnosť by som mal uviesť, ako by dopadla situácia bez spreju. To sa ale hodnotí trochu ťažko, lebo ak nedôjde k útoku medveďa, tak sa incident bežne nenahlási a problematickí situácie sú tak štatisticky nadhodnotené. Viac sa píše v štúdii v Nature.