Jedna z vecí, ktorú sa ľudia – snáď – za ostatný rok priučili, je, že exponenciálny rast vie byť šialene rýchly. Exponenciálne rastúci počet nakazených testoval promptnosť našich reakcií. Ľudí tak možno prekvapí, že exponenciálny rast vie byť aj veľmi pomalý.
Nejde o žiadnu umelú či abstraktnú situáciu, ale o jeho základnú vlastnosť. Definícou exponenciálneho rastu je, že jeho rýchlosť je úmerná veľkosti, napríklad čím máte viac infikovaných, tým máte viacej ďalších infekcií. Kým sú počty malé, rastú pomaly, ako však pribúdajú, tempo sa zrýchľuje.
Typickým príkladom sú baktérie. Zoberme si jednoduchý model, baktériu, ktorej populácia každý deň narastie desaťnásobne. Prvý deň máte v bazéne jednu baktériu, potom desať, sto, tisíc …. a o chvíľu je z bazénu bačorina.
Teraz si predstavte, že máte zariadenie, ktoré je baktérie schopné zachytiť, no až keď ich počet v bazéne presiahne milión. Prvých šesť dní nezachytí nič, no na konci druhých šiestich dní bude prah citlivosti prekročený miliónnásobne.
Ako vyzerá takáto situácia z pohľadu správcu bazéna? Prvých päť dní meria a prístroj ukazuje nulu. Počet baktérií nedosiahol jeho citlivosť. Trochu stratí ostražitosť, dá si pauzu a keď sa po predĺženom víkende vráti, zistí, že mu to „vybuchlo“.
Na exponenciálnom raste tak nie je nebezpečné, ako rýchlo vie rásť, ale aj ako nenápadne sa vie plížiť. Je ťažké ho spozorovať už v úvodnej plíživej fáze, no práve kvôli jeho neskoršej divokosti môže byť každý deň k dobru rozhodujúci.
[Samuel]