Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá … Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.
Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo sa, že v princípe pojmú aj neeuklidovskú geometriu. Napríklad, vesmír sa mohol správať ako veľká troj-sféra. To by v praxi znamenalo, že trojuholník, ktorý zvierajú tri vzdialené galaxie, by mal súčet uhlov viac ako 180˚ . A ak by ste išli stále jedným smerom, nebyť rozpínania vesmíru, prišli by ste skôr či neskôr na začiatok cesty.
Vesmír, zdá sa, nevyužil možnosť byť čapatý. Tušíme prečo. Tesne po vzniku sa prudko rozpínal a to jeho nerovnosti vyhladilo. Podobne, ako je Zem guľatá, ale v okolí pár kilometrov vyzerá plocho, tak vesmír môže byť síce sférický, no na takých škálach, že sa nám javí plochý – teda riadiaci sa Euklidovou geometriou.
No a práve úlohou nového teleskopu Euclid je skúmať históriu rozpínania. Bude merať vzdialenosť a červený posun ďalekých galaxií a tak veľmi presne určí, ako sa vesmír rozpínal ostatných 10 miliárd rokov. Keď tento údaj vložíte späť do kozmologických modelov, môžete určiť, aké je zloženie vesmíru. Napríklad aj to, že koľko je v ňom tmavej hmoty či energie.
Raketa úspešne odštartovala a teleskop bude mesiac letieť na miesto určenie. Táto časť príbehu je podobná ako pri Webbovom teleskope, rozdielna je však cenovka – sotva pol miliardy eur. Misia európskej ESA bude trvať – snáď – aspoň šesť rokov. Ťažko povedať, čo očakávať. Asi samotná misia neposkytne drasticky nové výsledky (ak by napríklad neukázala, že nepotrebujeme tmavú energiu na vysvetlenie rozpínania vesmíru), skôr prinesie cenný dielik skladačky, ktorý nám spolu s ďalšími misiami pomôže spoluvytvoriť celistvý obraz histórie rozpínania vesmíru.
