Minulý týždeň bol na Impact summite ukázaný prieskum dôvery ľudí žijúcich na Slovensku voči profesiám a inštitúciám, ktorý robil Dekk institute. Otužený hodinami na internetových diskusiách som na výsledky čakal s malou dušičkou, no zostal som príjemne prekvapený. Najväčšiu dôveru majú vedci a vedecké inštitúcie, až 72%, v tesnom závese sú vysoké školy a univerzity. Na opačnom konci rebríčka boli politické strany s 21.7%.
Niektorým otázkam v živote čelíme ako jednotlivci, niektoré sa však týkajú celej spoločnosti. Ako správne udržiavať životné prostredie, ako bojovať s klimatickou zmenou, ako sa pripraviť na automatizáciu či predĺžiť dĺžku a kvalitu životov ľudí.
Musím sa priznať, že som čakal, že napríklad počas pandémiu ľudia začnú byť vede naklonenejší. V mnohých prípadoch sa tak stalo – ľudia ocenili, ako vedci dokážu spracovať a analyzovať veľké množstvo dát, formovať a overovať hypotézy, ako rýchlo sa im na vírus podarilo nachystať vakcínu. Mám pocit, že aj u nás to bolo najprv tak, no potom zasiahli dezinformácie a politika.
Dobre sa to ukázalo v USA, kde počas pandémie merateľne klesla dôvera vo význam vzdelania. Výsledok je však len priemerom, u demokratov mierne stúpla, u republikánov klesla. Aj u nás je vidieť, že existuje korelácia medzi otázkami vedeckého charakteru a politickými preferenciami.
To môže vo vedcoch vyvolať otázky, či sa majú ozývať a teda možno prispievať k polarizácii. To je podľa mňa chybný uhol pohľadu. Nemalo by a nefunguje to tak, že politici vyberú možné riešenia situácie a vedci sa pod ne následne podpíšu (alebo nepodpíšu). Úlohou vedcov je skúmať a poznávať tento svet a hľadať odpoveď na ťažké otázky – aj tie polarizujúce aj tie nepolarizujúce. Výsledky svojho bádania majú vedci prezentovať odbornej aj širokej verejnosti. A potom je na politikoch, či tieto odporúčania zoberú za svoje. Ak klimatológ povie, že sa deje klimatická zmena a nejaká strana zapracuje do programu snahu jej brániť, je to v poriadku – neznamená to, že veda je spolitizovaná, ale že sa politika stala vedeckejšou.
Spoločnosť do nás vedcov investuje, síce nie prehnane veľké, ale aj tak nezanedbateľné zdroje. Zároveň v nás má verejnosť dôveru. To znamená, že sa nemáme báť ozývať v zložitých témach, práve tam je náš hlas asi najpotrebnejší. Zároveň sa netreba nechať odradiť frustrovanými komentármi na internete, aj tak to môžu byť zo značnej časti boti. Väčšina ľudí – nielen u nás, ale na celom svete – si našťastie vedecké poznatky váži. Nehanbime sa za ne.
obr: ChatGPT a ja