22. decembra 2024
Donovaly a pitná voda

Donovaly a pitná voda

Ak ste sa už niekedy prechádzali cez Donovaly do Banskej Bystrice, pravdepodobne ste netušili, že sa veziete okolo zoskupenia krasových prameňov, ktorých voda je asi najdôležitejšou zdrojnicou pitnej vody celého veľkého Pohronského skupinového vodovodu.

Zo zeme tu na piatich miestach (zatiaľ) vyteká priemerne 500 až 600 l/s veľmi kvalitnej podzemnej vody. Najvyšším a zároveň najvýdatnejším prameňom je Jergalská vyvieračka (310 l/s), pod ňou sa nachádza pramene Štubne (50 l/s) a „Generál Čunderlík“ (80 l/s).

Všetky sú pri zostupe z Donovál naľavo od cesty. Akonáhle minieme osadu Motyčky s jej kostolíkom a malou priehradou, pod odbočkou cesty na sedlo Veľký Šturec, zazrieme po pravej ruke ohradu ochranného pásma prameňa Pod starým mlynom (50 l/s). Vzápätí sa mihne odbočka doprava na Horný Jelenec, Valentovú či Prašnicu a priamo pod cestou sa nachádza zložito vybudovaný záchyt prameňa Podzemný tok (80 l/s) (vlastne by sa mohol nazývať aj Podcestný tok).

Pod odbočkou doľava do osady Dolný Jelenec až po Staré Hory, Uľanku či Jakub už žiadne podobné pramene nenájdeme; všetka táto voda sa objaví na krátkom, asi 3,5 kilometrovom úseku údolia Starohorského potoka.

Je to zvláštne, nie? Logicky by mala predsa voda vytekať čo najnižšie – a najvyšší prameň by mal byť najmenší a nie najväčší. Prečo je to tak? Odpoveď ponúka geológia, ale aj znalosť geologickej stavby a hydrogeologických vlastností hornín pod Donovalmi.

Pitná voda pochádza z krasovatejúcich hornín

Také veľké pramene s akými sa tu stretávame, dokážu vytvoriť len podzemné vody z krasovatejúcich hornín, teda z hornín, v ktorých dokáže príroda vytvárať rozpúšťaním podzemné priestory – napríklad jaskyne. U nás sú to vápence a aj dolomity, vo svete k nim ešte pribudnú sadrovce.

Práve vápence nachádzame vo svahoch i na dne doliny pod Donovalmi, ba dokonca aj pod časťou lyžiarskych svahov. Vznikali kedysi vo vrstvách pod morskou hladinou, pod nimi aj nad nimi sa v geologickej minulosti pred asi 200 miliónmi rokov uložili nekrasovatejúce usadeniny (obsahovali viac ílu, bridličnaté sedimenty). Neskôr, pred asi 60 miliónmi rokov, boli tieto súbory vrstiev tlakmi v zemskej kôre, teda vrásnením, navŕšené na seba v Karpatoch (asi ako kôpka poškodených dosiek). Preto sú dnes tieto vrstvy roztrhané, rôzne uklonené a vápencové časti týchto dosiek tvoria izolované štruktúry.

Pod Donovalmi sa stretajú vápence patriace dvom takýmto doskám (môžeme ich volať aj tatrikum a veporikum, ako to robia geológovia). Sú ale „hydraulicky spojené“, ich priepustnosť je rovnako krasová v oboch prípadoch a podzemná voda tu môže ľahko prúdiť z jednej geologickej časti do druhej.

Pretože voda v krase prúdi skutočne ľahko, zvyčajne ihneď zostúpi na najnižšiu možnú úroveň a preto je tu hlboko pod povrchom. V podzemí potom krasová voda prúdi rýchlo a vo veľkom množstve až kým nenatrafí na nepriepustnú horninu. Zložité nakopenie priepustných a nepriepustných častí dosiek však spôsobuje, že v oblasti Jergál musí z podzemia na povrch vystúpiť takmer polovica vôd. Voda ktorá je prinútená vystúpiť na povrch tu zvyčajne vytvorí krásny krasový prameň.

Všetkých päť prameňov pod Donovalmi takými aj skutočne je, ale dnes už ich len tak ľahko obdivovať nevieme. Hneď ako vody vystúpia na povrch, vezme si ich potrubie Pohronského skupinového vodovodu a stretnúť ich môžeme azda až pri umývadle v Žarnovici alebo vo vani v Leviciach. Samozrejme, aj spolu s vodami ďalších prameňov a studní ktoré k nim cestou pribudnú.

Ak v dôsledku krasovatenia vápencov dokáže voda rýchlo prúdiť horninou, dokáže to aj kontaminant. Znečistenie na krasovom povrchu je najväčším hydrogeologickým rizikom, pretože v otvorených kanáloch a puklinách ho sotvačo dokáže zabrzdiť či odfiltrovať. Aj preto je dôležité dôkladne poznať, kam až siahajú hranice krasu (nielen) na Donovaloch – aby sme podľa toho vedeli usmerňovať aktivity, ktoré vode a potom ani nám ľuďom neprospejú.

Pre Donovaly samotné je týchto päť prameňov príliš hlboko, a aj preto malo toto stredisko dlho starosti so zdrojmi vlastnej pitnej vody, využívalo sa len niekoľko malých pramienkov nad strediskom. Zároveň však Donovaly dokážu – ak chcú – ovplyvniť podzemné vodstvo pod sebou a zanechať svoj kvalitatívny odkaz až na Dolnom Pohroní. Dúfame, že nechcú…

[Peter Malík]
oddelenie hydrogeológie a geotermálnej energie
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

– – –

Zdroj (zákl.) obrázku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Donovaly — at Nová Hoľa. Donovaly.

Podzemné vody, Donovaly
Oblasť Donovaly a pitná voda – významné pramene, modrými „tehličkami“ je znázornený výskyt krasovatejúcich vápencov na povrchu terénu

Pridaj komentár