Myslím, že som relatívne slušný človek. Snažím sa voči ostatným správať s rešpektom, nepredbieham sa v rade, pozdravím, poďakujem, neohrozujem jazdou ostatných, zbytočne nenadávam.
Sem-tam však spravím niečo, čo neskôr považujem za zbytočné či nevhodné. Zabudnem poďakovať, niekoho vytrúbim, zakopnem o zárubňu a použijem kvetnatú slovnú zásobu. Niekedy mám veľa práce a nevenujem pozornosť ľuďom, inokedy naopak zmeškám niečo dôležité.
Ak by ma neustále snímali kamery ako v Truman Show, vedeli by zostrihať pekne negatívne video! Snáď nie dlhé, no povedzme minútový záznam toho najhoršieho, čo som za tento rok spravil, by naozaj nevyzeral lichotivo. Nervák, hulvát, nevďačník. Neukázalo by ma to v najlepšom svetle, dokonca ani v priemernom (či mediánovom).
Myslím, že výber toho najhoršieho by pre nikoho z nás nebol lichotivý. A naopak, výber toho najlepšieho by nebol reprezentatívny. Aj výberom iba pravdivých informácií sa dá úplne zdeformovať obraz, ktorý o niekom či niečom vzniká. Je dôležité na to myslieť hlavne v časoch, keď sa správy scvrkli – namiesto reportáží pozeráme reelská a z článkov čítame iba nadpisy.
Čo s tým? Jediná možnosť je neustále si klásť otázku: prečo vidíme práve toto? Výber informácií je rovnako dôležitý ako ich kvalitné spracovanie.
Ukazuje mi Instagram video, lebo je pre mňa zaujímavé, alebo len vedia, že ma naštve a budem písať viac komentárov? Píšu noviny o tejto téme preto, že je dôležitá, alebo preto, že vedia, že článok bude mať vysoké čísla? Dávajú v správach minútovú reportáž o dopravnej nehode, aby nás varovali, alebo preto, že pri tragédii neprepíname? Píše táto stránka o týchto ľuďoch samé zlé veci, lebo sú naozaj zlí, alebo z ich životov vyberá iba to najhoršie?
Výber informácií je dôležitý, aj pravdou sa dá zavádzať. Všímajme si to.