Túto otázku som si položil nedávno počas behu blízko ikonického Dachsteinu v krásnom prostredí Rakúskych Álp. Ako sa čoskoro dočítate, počas behu sa oplatí sústrediť na to aby človek nespadol a nie rozmýšľať o neurovede. Preto som sa na chvíľu zastavil, spravil si pár poznámok a hneď bol z toho námet na článok.
Na zodpovedanie otázky “Čo sa deje v mozgu počas trailového behu”, si najskôr zosumarizujme, čo vieme o tom, ako prebieha proces rozhodovania v ľudskom mozgu. Rozhodovanie je veľmi komplexný proces, ktorý zahŕňa hodnotenie možností, vyhodnocovanie následkov a napokon výber konkrétnej akcie. Hoci sa niektoré rozhodnutia môžu zdať jednoduché, na pozadí prebieha intenzívna neurónová komunikácia sprostredkovaná neurotransmitermi.
Teória dvojitého procesu (dual-process theory) hovorí, že mozog pri rozhodovaní využíva dva základné systémy – rýchly a intuitívny (Systém 1) a pomalší, analytický (Systém 2), ktoré niekedy spolupracujú, no niekedy môžu byť v rozpore (Kahneman, 2011). Tu začíname tušiť, že analytický systém by bol pri rozhodovaní ako bezpečne došlapovať príliš pomalý. Okrem toho je mozog vysoko adaptívny, čo znamená, že opakovaním rovnakých rozhodnutí posilňujeme príslušné neurónové spojenia a vytvárame zvyk. Vykonávanie úloh sa tak stáva automatickým a mozgová aktivita sa so zvyšujúcou úrovňou danej zručnosti znižuje.
Pre dospelých sa chôdza po rovnom povrchu všeobecne považuje za automatickú činnosť. V momente keď vstúpime do nerovného terénu, nároky na kognitívnu kontrolu sa zvyšujú, čo sa prejavuje aktiváciou prefrontálneho cortexu (Hwang et al. 2024). Počas trailového behu je nevyhnutné došľapovať presne, rýchlo a bezpečne. Tento proces si vyžaduje neustále hodnotenie terénu, adaptáciu pohybu a minimalizáciu rizika pádu a zranenia. Tréningom sa schopnosť vyhodnocovať podmienky a bezpečne došliapnuť zlepšuje a postupne mení na zvyk, čo znamená menšiu námahu pre mozog. Dlhodobý motorický tréning skúsených športovcov zefektívňuje spracovanie informácií v mozgu a vďaka vyššej neurónovej efektivite mozog spracováva informácie automaticky (Du et al. 2022).
Ďalšia štúdia (Cona et al. 2015) naznačuje, že kognitívne faktory zohrávajú kľúčovú úlohu pri behu na dlhé vzdialenosti, ako je ultramaratón. Rýchlejší bežci majú lepšiu schopnosť potláčať spracovanie irelevantných informácií a prerušovať motorické reakcie, napríklad veľmi rýchlo zmeniť miesto došľapu ak sa na ceste objaví prekážka. Ich kognitívny výkon sa tiež javí ako menej ovplyvnený emocionálnymi podnetmi.
Nakoniec celkový výkon a bezpečnosť pri behu závisí okrem kognitívneho vyhodnocovania aj od viacerých ďalších faktorov. Veľmi dôležitá je vytrvalostná trénovanosť, schopnosť udržiavať rovnováhu tela a funkčná sila najmä v dolných končatinách a strede tela.
Ak by vás zaujímalo vedecko-populárne čítanie súvisiace s touto témou, odporúčam knihy Anders Hansen – Dobehni svoj mozog a Jonah Lehrer – Ako sa rozhodujeme. Budem veľmi rád ak si na tieto fascinujúce objavy neurovedy spomeniete, ale radšej až po behu, bezpečne pri obľúbenom nápoji.
[Jakub] BajzikThe Institute of Science and Technology Austria (ISTA)
Tento text je voľným prekladom môjho pôvodného článku v angličtine, dostupného na odkaze:
https://medium.com/@jakub.bajzik/the-running-mind-what-happens-in-the-brain-during-trail-running-0df1cfcffea8