„Fuj, však to je samá chémia!“ Ak neštudujete biológiu buniek, tak túto vetu asi počúvate hlavne v súvislosti s jedlom. Ak máte ostrejší jazyk, tak viete kontrovať: „A čo chceš jesť, vákuum?“
Je to tak, máločo okolo nás nie je chémia – kombinácia atómov a molekúl. Voda je chémia. Soľ je chémia. Deoxyribonukleová kyselina tiež. Proti takejto chémii samozrejme nikto nič nemá. Ľudia majú niečo proti inej chémie. Ktorej? No tej, však viete. Tej zlej. Čo presne to znamená? To sa málokedy dozviete. A to je kameň úrazu.
Asi všetci sa zhodneme na tom, že správna výživa je pre plnohodnotné fungovanie tela nevyhnutná. Čo však znamená správna? V prvom priblížení existujú isté odporúčania: pestrá a vyvážená strava v primeranom množstve, dostatok ovocia a zeleniny, a tak ďalej. Detailnejšie už je to zložitejšie, do hry vstupuje variabilita, gény, individuálne potreby či alergie.
Zorientovať s v potravinách môže byť niekedy zložité, odborníci musia analyzovať štúdie, aby zistili, ktoré potraviny sú prospešné a ktoré zložky zas nesú nejaké riziko, v akom množstve a aké veľké. Je to komplexná záležitosť, výsledkom takejto analýzy však jednoznačne nie je: „S chémiou je jedlo zlé, bez chémie dobré!”
Ako už bolo povedané, potraviny bez chémie neexistujú. Niektorí výrobcovia a predajcovia sa však tvária, že áno. Žmurkajú na nás logami na obaloch: „Vieme, že viete, čo tým myslíme.“ Popravde, nevieme. Tušíme, ale v týchto veciach chceme jasné vyjadrenie.
Z jedného pohľadu je motto „potraviny bez chémie“ jednoducho falošná reklama. Takých je však veľa. Väčší problém je iný. Dáva ľuďom upokojujúci pocit, že sa stravujú zdravo, ak kupujú jedlá „bez chémie“, no je to falošná ilúzia. Nie každá „chémia“ je zlá a nie každá „nechémia“ je dobrá. Ide o klasický príklad, kedy si komplexnú pravdu nahrádzame jednoduchou – a ľahšie stráviteľnou – nepravdou.
[Samuel]