Carlo Rovelli je taliansky fyzik pôsobiaci na Univerzite Aix-Marseille vo Francúzsku, ktorý sa do povedomia širšej verejnosti zapísal predchádzajúcimi populárnovedeckými knihami Sedem krátkych prednášok o fyzike alebo Realita není, čím se zdá.
V aktuálnej knihe sa venuje „možnože najväčšej záhade“, povahe času začínajúc od klasickej fyziky, pokračujúc teóriou relativity až po hypotézy na hranici aktuálneho poznania.
Rovelli začína svoju diskusiu všeobecne známym a intuitívnym konceptom univerzálneho plynúceho času Newtnonovej fyziky, ktorý postupne nabúrava. Najskôr teóriou relativity, v ktorej sa čas sa líši v závislosti od pozorovateľa a iba z dôvodu relatívne malých pozemských rozmerov si nie sme vedomí týchto rozdielov. Súčasnosť neexistuje, nedá sa povedať, ktoré z udalostí na Zemi a napríklad na vzdialenej planéte Proxima b sa udiali naraz. Práve vysvetlenie a obrázkové znázornenie času v teórii relativity je silnou stránkou Rovelliho knihy. A to napriek tomu, že nejde o jednoduchú úlohu: „Nemáme primeranú gramatiku, ktorou by sme mohli vyjadriť, že pre mňa udalosť bola, no pre vás je.“
Po krátkom uvedení kvantovej fyziky predstavuje teóriu slučkovej gravitácie, čo je oblasť fyziky, ktorej sa Rovelli venuje profesionálne. Jej ambíciou byť kvantovou teóriou gravitácie, teda spojením kvantovej mechaniky so všeobecnou teóriou relativity. Toto je živá oblasť fyziky, kde ešte nepadlo posledné slovo. Prechod medzi akceptovanými teóriami a otvorenými problémami však nie je v knihe jednoznačne definovaný. Navyše, v tomto momente musí nepripravený čitateľ čeliť zvýšenej koncentrácii odborných pojmov (verte mi, spinová pena zaskočila aj mňa).
Záver je však jasný: čas, ako ho intuitívne chápeme, neexistuje. Fundamentálne rovnice nerozlišujú medzi tým, či čas plynie dopredu alebo dozadu. Rovnice popisujúce celý vesmír zase čas neobsahujú vôbec.
Ak plynutie času neexistuje, odkiaľ sa teda berie naša každodenná skúsenosť? Odpoveď podľa Rovelliho môže dať termodynamika, veda, ktorá vznikla v období parných strojov a ako jediná rozlišuje medzi minulosťou a budúcnosťou. Zdrojom tohto rozdielu je v termodynamike neúplná informácia pozorovateľa o pozorovanom systéme. To je práve situácia, v ktorej sa nachádzame: sme len malou súčasťou vesmíru, na ktorý máme len obmedzený a rozostrený pohľad. Tu sa Rovelli názorovo rozchádza s fyzikmi, ktorí vidia zdroj plynutia času v špeciálnom usporiadanom stave raného vesmíru – nie počiatočný stav vesmíru je špeciálny, ale náš pohľad naň. (V rámci svojej odbornej práce sformuloval Rovelli hypotézu tzv. termálneho času.)
Kniha je však viac esejou ako výkladom fyziky, popretkávaná úvahami o živote a smrti a úrývkami z poézie a filozofie od európskych aj východných mysliteľov. Či pôsobia osviežujúco alebo otravne závisí od povahy čitateľa. Priznám sa, že ja by som uprednostnil viac fyzikálneho výkladu.
Na záver dodajme, že slovenský preklad sa žiaľ trochu nepodaril. Často totiž nedodržuje presné fyzikálne pojmy (príklady: kvanty namiesto kvantá, miera namiesto meranie, hamiltonovská namiesto hamiltonián), čo na jednej strane irituje čitateľa zbehlého vo fyzike a na druhej môže sťažiť vyhľadávanie dodatočných informácií ostatným. Cítiť to najmä v poznámkach na konci knihy, ktoré obsahujú viac fyzikálneho žargónu ako hlavný text.
O čase je krátka, väčšinou ľahko sa čítajúca kniha, ktorá má potenciál vyvolať silné názory súhlasu aj nesúhlasu, podľa toho, ako komu zahrá do nôty. Ak vás myšlienka neexistencie prítomnosti a plynúceho času neoslovila, môžete siahnuť po knihe Znovuzrozený čas fyzika Lee Smolina.
[Lukáš]Knihu si môžete kúpiť tu.