Poznáte také to video, kde po sebe štekajú dva psy cez bránku a keď sa bránka zrazu otvorí, tak sú ako med? V niečom mi to pripomína ľudí. Na internete sú k sebe ľudia bežne hrubí a vulgárni, naživo však často dokážu nájsť spoločnú reč.
Sú ľudia malicherní a zlo banálne? Nielen skúsenosť, ale aj mnohé vedecké štúdie ukazujú týmto smerom. Je to však naozaj tak? Rutgerovi Bregmanovi sa to nepozdávalo a tak si na mnohé známe výskumy a príbehy posvietil.
Určite ste počuli napríklad o Stanfordskom väzenskom experimente. Účastníci štúdie v role dozorcov sa – vraj – rýchlo začali správať sadisticky voči väzňom, tiež účastníkom experimentu. Neskôr sa však ukázalo, že experiment zďaleka nespĺňal vedecké štandardy a jeho účastníci sa správali oveľa … ľudskejšie.
Pomerne presvedčivo sa Bregmanovi darí ukázať, že v mnohých prípadoch sme jednoducho spravili predčasné závery. Vracia sa k známym štúdiám a príbehom, ktoré s odstupom času zanechávajú veľmi rozdielny dojem. Ľudia síce nie sú dokonalí, no nie je to s nami ani také zlé, ako sa nám niekedy mohlo zdať.
Knihy sa dá možno vytknúť, že má dopredu napísaný záver. K tomuto záveru však speje jasnými krokmi a čitateľom dáva možnosť pozrieť sa na ľudskosť – a vedecké štúdie, ktoré sa ňou zaoberali – trochu optimistickejšou optikou.
[Samuel]Kniha vyšla v Knižnej edícii Denníka N, kúpiť si ju môžete napríklad v Artfore.