Napadlo by vás, že SARS-CoV-2 má niečo spoločné s baktériami žijúcimi v našich črevách? Pravdepodobne nie, avšak početný výskum ukazuje, že stav a zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na to, či sa človek nakazí vírusom, ako dlho trvá liečba alebo či sa vyvinie chronický tzv. long covid. Disclaimer na začiatok – väčšina výskumu je stále neúplná preto sa nedá povedať so 100% istotou, čo črevný mikrobióm robí pri COVIDe, napriek tomu máme celkom solídne indície a aj klinické dáta z rôznych intervencií.
Vzťah medzi COVID-19 a črevným mikrobiómom je oblasťou prebiehajúceho výskumu. Našťastie môžeme nadviazať na pomerne rozsiahly výskum pri iných vírusových ochoreniach, najmä chrípky. Primárnym miestom infekcie COVID-19 sú dýchacie cesty, avšak vírus môže postihnúť aj iné orgány a systémy v tele, vrátane gastrointestinálneho traktu.
Črevný mikrobióm označuje rozsiahlu komunitu mikroorganizmov, vrátane baktérií, vírusov, húb, iných mikróbov a ich génov, ktoré sídlia v našom tráviacom systéme – primárne, ale nie výlučne v hrubom čreve. Hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní nášho celkového zdravia mimo iného tým, že pomáha pri trávení, syntetizuje základné živiny, tvorí esenciálne metabolity, reguluje imunitný systém (napr. tvorbu cytokínov) a poskytuje bariéru proti škodlivým patogénom.
Prečo sme začali vôbec uvažovať o vzťahu mikrobiómu a SARS-CoV-2? Tento vírus využíva tzv. ACE2 receptor, na ktorý sa naviaže veľmi známy spike proteín a následne je umožnený vstup vírusu do zdravej bunky. Tieto receptory nie sú hojne zastúpené len v dýchacom ale aj tráviacom trakte, čo má za následok, že sa SARS-CoV-2 môže množiť aj v črevách. Niektorí ľudia trpiaci COVIDom mali aj typické tráviace problémy ako napr. hnačka, avšak takéto príznaky malo „len“ približne 25% chorých. Keďže sme v tej dobe robili analýzy mikrobiómov všimli sme si, že dochádza k vážnemu poškodeniu mikrobiómu pri/po COVIDe, čo aj potvrdili prvé štúdie vychádzajúce v tom čase.
O črevnom mikrobióme toho stále veľa nevieme, no poznáme isté parametre, ktoré určujú jeho kvalitu t.j. najmä čo najväčšia rozmanitosť (diverzita) mikroorganizmov, dostatok bifidobaktérií, správny pomer hlavných bakteriálnych kmeňov (phylum), dostatok baktérií produkujúcich butyrát a dostatok tzv. rozdielových kmeňov a druhov (špecifické baktérie o ktorých vieme že sú kľúčové pre zdravie). Práve pri COVIDe boli pozorované 2 hlavné fakty:
- Ak mal človek dysbiózu (poškodený mikrobióm) a dostal COVID-19, tak bolo pravdepodobnejšie, že bude mať ťažší priebeh.
- SARS-CoV-2 poškodzuje črevný mikrobióm, čo môže mať dlhodobé následky, keďže sa niekedy mikrobióm nedokáže vrátiť do svojho pôvodného zloženia ani po 6 mesiacoch od prekonania ochorenia.
Je mnoho parametrov, ktoré sa sledovali pri poškodení mikrobiómu počas priebehu COVID-19, ale keby som mal vybrať tie hlavné, tak je to výrazné zníženie rozmanitosti mikrobiómu, výrazné zníženie množstva baktérií produkujúcich butyrát (kľúčová kyselina pre črevné zdravie), výrazný nárast oportunistických patogénov a kvasiniek (napr. Candida albicans), výrazné zvýšenie pozápalových markerov či zvýšenie črevnej priepustnosti. Zoznam je dlhý a je jasné, že priebeh COVID-19 poškodzuje aj toto prostredie.
Tieto informácie potvrdili predpoklady, že dochádza k poškodeniu mikrobiómu, avšak ako to dokážeme využiť pri problémoch s COVID-19? V prvom rade je pravdepodobné, že ľudia so zdravým mikrobiómom majú väčšiu šancu na ľahký priebeh a teda sa o neho musia starať t.j. stravovať sa stredomorskou stravou, pravidelne sa hýbať, dobre spať, vyvarovať sa stresu a pokiaľ možno neužívať antibiotiká. To sú však všeobecné rady o zdravom životnom štýle, ktoré väčšina ľudí úspešne ignoruje. Preto sa upriamila pozornosť na intervencie pred, počas a po COVID-19 a to najmä vo forme probiotík, keďže predstavujú efektívny zásah do črevného mikrobiómu.
Z predošlého výskumu sa vytvorila séria predpokladov funkčnosti probiotík (tieto predpoklady sa nevzťahujú na SARS-CoV-2 ako taký, ale vírusové infekcie všeobecne) a to:
- Užívanie/príjem niektorých kmeňov rodu lactobacillus a bifidobacterium pomáhalo urýchliť vyčistenie respiračného traktu od vírusu chrípky.
- Niektoré probiotické kmene optimalizujú hladiny interferónov prvého typu, zvyšujú množstvo a aktivitu buniek tvoriacich protilátky, T buniek a tiež zvyšujú hodnoty systémových a slizničných protilátok v pľúcach.
- Probiotické kmene môžu modifikovať rovnováhu medzi prozápalovými a imunoregulačnými cytokínmi, čo pomáha telu zbaviť sa vírusu a zároveň minimalizuje poškodenie pľúc vlastnou imunitou tela.
- Probiotické kmene zlepšujú integritu tesných spojov, čím spevňujú črevnú stenu a teoreticky môžu znižovať schopnosť vírusu uchytiť sa v črevách.
- Z klinických a experimentálnych štúdií existujú dôkazy o protivírusovej aktivite probiotických kmeňov proti bežným respiračným infektom, chrípke, rinovírusom a synciálnym vírusom.
- Črevný mikrobióm má kľúčový dopad na systémovú imunitnú odpoveď a na slizničnú imunitnú odpoveď v rôznych častiach tela a samozrejme aj pľúc.
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že probiotických mikroorganizmov sú stovky až tisíce a každý z nich má svoje unikátne vlastnosti. Teda konkrétny kmeň musí byť testovaný na konkrétny fyziologický efekt pri konkrétnom probléme. Logika vezmem si nejaké probiotikum je úplne nesprávna, analogicky je to ako rozmýšľať dám si ibubrofén na ekzém, lebo je to liek a ted amôže ísť na hocičo. Nedáva to žiadny zmysel a presne rovnako je to s probiotikami – ak človek užije nesprávny kmeň/e, tak to nemá žiadny, poprípade môže mať negatívny efekt.
Každopádne prebehlo niekoľko klinických štúdií s konkrétnymi probiotikami a v sumáre priniesli niekoľko zaujímavých pozorovaní. V prvom rade išlo o pomerne malé štúdie, čiže sa nedajú robiť siahodlhé závery. Avšak z pozorovaní je jasné, že probiotiká nemajú zásadný vplyv na úmrtnosť a teda vždy pôjde o doplnkovú liečbu. Napríklad zo štúdie na Duke University vyplýva, že suplementácia Lacticaseibacillus rhamnosus GG znižuje výskyt prejavov ochorenia. Podobne v iných štúdiách došlo k skráteniu trvania ochorenia a závažnosti symptómov. Podľa nepublikovaných dát z Českej republiky dokonca u niektorých skupín pacientov pomohli probiotiká skrátiť hospitalizáciu. Sľubným efektom probiotík pri COVID-19 alebo aj iných vírusových ochoreniach je pomocná liečba na zlepšenie symptómov. Síce nezachráni životy, tak ako iné formy liečby, avšak určite veľa ľudí uvíta, ak priebeh ich ochorenia bude so slabšími či žiadnymi symptómami, poprípade strávia liečenie v posteli o týždeň kratšie.
A čo long covid? Tak to v článku nabudúce.
[Martin] z iProbio—
https://doi.org/10.1093/ajcn/74.6.833
http://dx.doi.org/10.1136/gutjnl-2020-323020
https://doi.org/10.1016/j.virusres.2020.198018
https://doi.org/10.1101/2022.01.04.21268275