Koronavírus je tu s nami už vyše roka a stále počúvame o nových variantoch. Ako je možné, že sú proti nim vakcíny stále tak vysoko účinné?
SARS-CoV-2 a vírus chrípky patria medzi RNA vírusy. Oba vírusy infikujú dýchacie cesty, vykazujú podobné príznaky a na infikovanie hostiteľa používajú povrchové proteíny. Kým pri SARS-CoV-2 je to hlavne S-proteín, pri chrípke sú to hemaglutinín a neuraminidáza.
Oba vírusy obsahujú časť genetickej informácie, ktorá je zodpovedná za tvorbu týchto proteínov. Pri replikácii sa musia skopírovať a ak nenastane žiadna chyba, vakcíny, ktoré sú namierené práve proti povrchovým proteínom, fungujú stále rovnako.
Problém nastáva, ak dôjde k chybe pri prepise genetickej informácie a proteíny sa mierne zmenia. Dochádza k mutácii. A tu sa dostávame k zásadnému rozdielu medzi koronavírusom a chrípkou. SARS-CoV-2 vie, čo je to skúška správnosti.
SARS-CoV-2 obsahuje mechanizmus kontroly (proofreading), ktorý robí to, že si po sebe skontroluje zreplikovanú RNA. Urobí skúšku správnosti a ak objaví chybu, opraví ju. To znamená, že SARS-CoV-2 síce môže mať rovnakú chybovosť pri prepise RNA, no väčšinu chýb si opraví a nikdy neuzrú svetlo sveta.
Chrípka tento systém nemá. Keď urobí chybu, nikdy si ju nevšimne a nechá to tak. Tieto zmeny spôsobujú postupné zmeny v povrchových proteínov, čím sa postupne znižuje účinnosť vakcín a približne do roka sa vakcíny stávajú neúčinné.
Ťažko sa tešiť, keď vidíme, aké škody za sebou koronavírus zanecháva, no ako sa hovorí, mohlo byť aj horšie. V podstate môžeme povedať, že sme mali šťastie v nešťastí.
[Marek] z Očami farmácieReferencie:
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33064680/