Všetci vieme, že športovanie je zdraviu prospešné. Toto tvrdenie však má poznámku pod čiarou. Športovanie je prospešné, len ak sa robí vo vhodnom objeme a je vykonávané správne.
Behanie posilňuje srdce, no ak to s ním preženiete, môžete si poškodiť šľachy. Ísť do posilňovne je prospešné, ak sa z nej nevrátite s natrhnutým svalom. Pohyb môže ľudskému telu škodiť, ak je nie vykonávaný poriadne.
Nemusí ísť nutne o zranenie, zle nastavený tréning dokáže stopnúť progres. V človeku to vyvolá zvláštny pocit, športuje, venuje tomu veľa času, no výsledky sa nedostavujú.
Niečo podobné sa deje aj pri trénovaní mysle. Napríklad, vo všeobecnosti platí, že čítaním kníh sa človek vstáva vzdelanejším. No ak číta šarlatánske knihy, prehľad o skutočnom svete stráca. Diskutovať o rôznych témach je vhodné, no ak je diskusia nekritická či manipulatívna, môže škodiť.
Pri nesprávnych športových tréningov je dobrá pravdepodobnosť, že si človek všimne, že niečo nefunguje. Ak beháva už rok, no nedarí sa mu prebehnúť viac než tri kilometre, tak si uvedomí, že niečo robí zle. Možno vždy v úvode prepáli tempo a rýchlo mu dôjde dych. Alebo má zlú techniku a tak ho tak bolia nohy.
Chyby pri trénovaní mysle sa dajú prehliadnuť oveľa ľahšie. Pri argumentačných fauloch necítime bolesť a nalapáme po dychu pri čítaní o kvantových náramkoch na ochranu karmy (ak áno, tak len od úžasu).
Občas tak máme pocit, že máme dobre vytrénované myslenie, no to pokuľháva. Vychádzame z nepodložených faktov, dopúšťame sa argumentačných chýb a neuvedomueme si, že hodiny času sme investovali do vlastného „výskumu“ zbytočne.
Ako zabrániť tomu, aby sa to dialo? Pri cvičení nám telo dáva signál, že niečo robíme zle. Myseľ to bežne sama nespraví a tak ju treba testovať. Už sme sa naučili byť kritickí voči ostatným, naučme sa to aj voči sebe. Človek sa musí naučiť pýtať samého seba, či danej veci rozumie naozaj poriadne a čo je ešte ťažšie, pripraviť sa na možnosť, že odpoveďou je: nie.
Čo spravím, ak si chcem overiť, či niečomu rozumiem? Pokúsim sa to niekomu vysvetliť. Niektoré veci znejú hlúpejšie, keď ich poviem nahlas. A ako si overiť, či je nejaká moja predstava o svete správna? Testovaním. Ak napríklad tvrdím, že dokonale rozumiem politike a presne viem, ako dopadnú voľby, tak si svoje porozumenie overím tak, že si pred voľbami napíšem, kto ich vyhrá a následne to porovnám s realitou. Ak výsledok nesedí, musím svoje predstavy upraviť. Robenie predpovedí je základ testovania.
Áno, je to náročné. No náročný je aj športový tréning. A aj ten je zbytočný, ak ho nerobíme poriadne.
[Samuel]