Ako funguje dozimeter

Ľudské zmysly nie sú schopné vnímať jadrové žiarenie, čo môže v niektorých situáciách ohroziť zdravie ľudí, preto potrebujeme prístroje, ktoré ionizujúce žiarenie zaznamenajú (a prípadne identifikujú jeho zdroj). Práve tie sú zodpovedné za typické zvuky, ktoré sa nám vďaka filmom spájajú s radiáciou. Princípom ich fungovania je jednoduchý: vysokoenergetické žiarenie ionizujeatómy látky, ktorou prechádza. 

Počas tohto procesu sa deje toto: častica (napríklad fotón gama žiarenia) sa zrazí s atómom a odovzdá mu časť svojej energie. Ak je táto energia dostatočne veľká, atóm ionizuje: vytrhne z neho elektrón, z niečoho pôvodne neutrálneho sa vytvorí elektrón-iónový pár. Ióny majú kladný náboj, elektróny záporný a tak vznikne elektrické napätie, ktoré sme schopný zmerať. Z množstva vytvoreného náboja vieme navyše rekonštruovať, aká veľká bola dávka žiarenia. 

Medzi najčastejšie používané zariadenia na detekciu žiarenia patrí Geiger-Müllerov počítač vytvárajúci známy klikajúci zvuk. Tento zvuk sa zintenzívňuje čím bližšie k rádioaktívnej vzorke sa práve nachádzame. (Čím viac častíc do detektora dopadá, tým väčší signál sa v ňom vytvorí. Ten potom pomocou zosilňovača a reproduktoru upozorní, kedy je potrebné vzdialiť sa od zdroja žiarenia.)

Dozimeter je detektor určený na meranie celkovej dávky ionizujúceho žiarenia. Všetky osoby pracujúce alebo pohybujúce sa v oblastiach s výskytom zdrojov ionizujúceho žiarenia, musia byť vybavené osobným dozimetrom, aby predchádzali nadmernému ožiareniu.

Miera žiarenia, ktoré na náš organizmus pôsobí, sa väčšinou udáva v jednotkách sievert (Sv). Pre bežného človeka je bezpečným limitom, ktorému by mal byť za rok vystavený, približne 1 mSv (mili-, teda tisícina), pre radiačných pracovníkov je to asi 50× viac. Na porovnanie s Černobyľom: ľudia v okolí elektrárne boli ešte pred evakuáciou vystavení približne 100 mSv, u pracovníkov priamo v elektrárni tesne po katastrofe dosiahli hodnoty až 6000 mSv (takéto hodnoty už znamenajú takmer istú smrť). Dnes sa hodnoty radiácie v Černobyle pohybujú v jednotkách μSv za hodinu (mikro-, teda milióntina), čiže je to v podstate bezpečné. (Teda, ak nenájdete niečo, čo nedopatrením zabudli dekontaminovať a žiari to stonásobne viac.)

Vo všeobecnosti je princíp fungovania dozimetrov jednoduchý., Zaznamená istú časticu, ktorá v ňom spustí proces ionizácie a tým nám dá najavo, že sa treba chrániť. Nedávno bol americkou vojenskou agentúrou vyvinutý vreckový detektor DS3, ktorý je možné napojiť na telefón. Je naozaj malinký, obsahuje kocku s 2,5 cm hranou vyrobenú z monokryštálu jodidu sodného aktivovaného táliom (bežný scintilátor). Monokryštál pohltí žiarenie rádioizotopu, to spôsobí vyžiarenie fotónov, ktoré potom zariadenie zdeteguje a na obrazovke telefónu vám následne zobrazí upozornenie. Navyše, je ním podľa charakteristického žiarenia možné určiť, o aký rádioizotop konkrétne ide.

[Diana]