Nedávno sa rozhodlo, že tohtoročné prestížne matematické ocenenie, Abelova cena, bude udelená dvom matematikom, Hillelovi Furstenbergovi a Grigorijovi Alexandrovičovi Margulisovi, za „priekopnícke využitie metód pravdepodobnosti a dynamických systémov v teórii grúp, teórii čísel a kombinatorike“.
Čo je Abelova cena? Jedná sa o jedno z najvýznamnejších ocenení v matematike, ide o akúsi obdobu Nobelovej ceny. Navrhnutá Nórskym matematikom Sophusom Lieom, pôvodne sa mala udeľovať spolu s Nobelovými cenami, nakoľko tieto v sebe matematiku nezahŕňajú. Nanešťastie, kvôli politickým zmenám (rozpad švédsko-nórskej únie v roku 1905) sa zavedenie tejto ceny oddialilo až do začiatku 21. storočia. Medzitým sa však už zaviedlo udeľovanie Fieldsovej medaily, ktorá je dnes štandardne považovaná za najvyššie matematické ocenenie. [1] Samotnú Abelovu cenu odovzdáva nórsky kráľ a medzi jej laureátov patria mnohí významní matematici. [2]
Prvý z ocenených, Hillel Furstenberg, je americko-izraelský matematik, ktorý sa narodil v Nemecku v roku 1935. Krátko po udalostiach Krištáľovej noci sa mu podarilo uniknúť do Spojených štátov, kde vyrástol v židovskej komunite v New Yorku. Začal pôsobiť v USA, neskôr prešiel do Jeruzalema. Keď vyšiel jeden z jeho prvých článkov, podaktorí sa vraj domnievali, že Furstenberg je pseudonym skupiny viacerých matematikov, keďže v článku sa využívali nápady z rozdielnych oblastí matematiky. Takéto novátorské miešanie nápadov prichádzajúcich z viacerých kútov výskumu bolo typické pre oboch laureátov.
Druhý z ocenených, Grigorij Alexandrovič Margulis, je rusko-americký matematik narodený v Moskve v roku 1946. Pre svoj židovský pôvod sa mu v Sovietskom zväze nežilo ľahko. Napriek svojím vynikajúcim vysledkom sa nemohol zamestnať na univerzite a keď mu v roku 1978 bola ako 32-ročnému udelená Fieldsova medaila, režim mu nedovolil zúčastniť sa na ceremónii v Helsinkách. Od 1991 pracuje na Yaleovej univerzite v Spojených štátoch.
Furstenberg a Margulis úspešne aplikovali postupy a techniky, ktoré sa zvyčajne používajú pri práci s náhodnými procesmi, na riešenie viacerých veľmi odlišných problémov. Ide napríklad o štúdium tzv. mriežok v grupách [3], teóriu čísel [4], či teóriu grafov.
[Frico]
Zdroje:
https://www.abelprize.no/nyheter/vis.html?tid=76103
https://en.wikipedia.org/wiki/Hillel_Furstenberg
https://en.wikipedia.org/wiki/Grigory_Margulis
[2] Cenu dostali napríklad John Forbes Nash Jr. , verejnosti známy z filmu Čistá duša, nedávno zosnulý Sir Michael Francis Atiyah, alebo Sir Andrew John Wiles, spojený s Veľkou Fermatovou vetou.
[3] Jednoduchý príklad na ilustráciu: Nekonečná doska položená na zemi bude vyzerať rovnako ak ju ľubovoľne posuniem vo vodorovnom smere. Ak však na ňu nakreslím (nekonečnú) šachovnicu, doska bude po posunutí vyzerať rovnako iba ak ju posuniem tak, aby sa šachovnicové políčka posunuli presne samy na seba. V tomto prípade povieme, že „symetria pôvodnej nekonečnej dosky zodpovedá tzv. grupe posunutí, zatiaľ čo symetria šachovnicovej dosky zodpovedá iba mriežke v tejto grupe“.
[4] Napríklad Furstenbergov dôkaz tzv. Szemerédiho vety viedol neskôr matematikov Bena Greena a Terenca Taoa k dôkazu faktu, že množina prvočísel obsahuje ľubovoľne dlhé aritmetické postupnosti (napríklad 5-7 je aritmetická postupnosť dvoch prvočísel, 5-11-17-23-29 je postupnosť piatich prvočísel, atď.).